Valerius Flaccus

Kvôli nedostatku životopisných poznámok o Valeriovi Flaccovi u iných autoroch aj neexistujúcim autobiografickým zmienkám v jeho vlastnom diele o básnikovom živote nevieme prakticky nič. Tvoril počas vlády cisárov Vespasiana a Tita, ktorým venoval svoje dielo, epos Argonautica. Niektorí historici ho stotožňujú s básnikom, ktorého spomína Martialis ako svojho priateľa a rodáka z Paduy[1]. Tomu nezodpovedá ale Valeriov cognomen Setinus, ktorý by poukazoval na pôvod z mesta Setia v Latiu, a tiež jeho príslušnosť ku kňazskému kolégiu quindecemvirov, ktorí mali na starosti Sibylské knihy[2], ktorá prezrádza, že musel patriť k pomerne zámožným obyvateľom Ríma. Martialov známy je naopak chudobný básnik ako on sám.

Jediný antický autor, ktorý sa konkrétne zmieňuje o Valeriovi Flaccovi, je Quintilianus, ktorý spomína jeho nedávnu smrť[3]. Práve z tohto údaju sa usudzuje, že Valerius Flaccus zomrel okolo roku 90, kedy boli vydané Quintilianove Institutiones.

Valeria Flacca poznáme ako autora jediného diela, epickej skladby Argonautica, ktorej názov i látku prevzal od gréckeho básnika Apollónia Ródskeho. Z Flaccovho diela sa dochovalo osem kníh, posledná nedokončená, čo by mohlo znamenať, že básnik zomrel pred dokončením svojho diela alebo že ho z neznámeho dôvodu nikdy nedokončil. Dej mytologickej skladby, ktorý zodpovedá asi trom štvrtinám obsahu Apolloniových Argonautík, je prerušený náhle na začiaku popisovaného úteku hrdinu Iásona a jeho lásky, princeznej Medeie, z Kolchidy, kam bol Iason vyslaný získať zlaté rúno. Zostáva otázkou, koľko kníh pôvodne Flaccus zamýšľala vytvoriť (ako jedna možnosť sa javí 12 kníh, podľa Homéra a jeho pokračovateľa Vergília).

Valerius Flaccus sa do veľkej miery pridržiava svojej gréckej predlohy. Rozpráva mýtus gréckeho hrdinu Iásona z Iolku, ktorý sa, aby dokázal svoj nárok na trón, vydáva na výpravu za zlatým rúnom do čiernomorskej Kolchidy. Na túto výpravu si priberá spoločníkov – ďalších známych hrdinov, ktorí podľa lode Argo, na ktorej sa budú plaviť do Čierneho mora, dostanú meno Argonauti (argonautai). Dôvody a priebeh plavby do Kolchidy sú obsahom prvých patich kníh Argonautík. Ďalšie tri sa zaoberajú úlohami, ktoré Iásonovi v Kolchide zadá kráľ Aietes, jeho dcérou Medeiou, ktorá sa do gréckeho mladíka zamiluje a svojimi kúzlami mu pomôže rúno získať a ich plánom na spoločný útek z Kolchidy.

Argonautica sú venované cisárovi Vespasiánovi pri príležitosti jeho výpravy do Británie. Prienik Argonautov do neznámeho Černomoria je tak prirovnaný k otvoreniu vzdialenejších morí, ktoré dosiahol Vespasián.

Vznik skladby možno datovať do obdobia krátko po roku 70, kedy došlo k dobytiu Jeruzalema Vespasianovým synom Titom. Zmienky o výbuchu Vezuvu (79) dokladajú, že Valerius Flaccus písal svoj epos dlho, možno až do svojej smrti.

Metrom epickej skladby Argonautica je hexameter.

• CONTE, Gian Biagio. Dějiny římské literatury. Preklad Dagmar Bartoňková et al. Vyd. 1. Praha : KLP, 2003. 790 s. ISBN 80-85917-87-4.