Valerius Babrius

Valerius Babrius (2. storočie) bol pôvodom pravdepodobne helenizovaný Riman, autor zborníka bájok písaných cholijambom v gréčtine.

O Babriovom živote sa dozvedáme len to málo, čo poskytuje jeho vlastné dielo. Predpokladá sa, že žil v niektorej východnej provincii, pravdepodobne v Sýrii, kde sa, na rozdiel od Ríma, tešila bájka akej-takej obľube. Bájkar venuje svoju zbierku bájok v desiatich knihách „synovi kráľa Alexandra“, čo spôsobuje určité nejasnosti v jeho chronologickom zaradení. Býva umiestňovaný rôzne do období od 3. storočia pred Kr. po 3. storočie po Kr., najčastejšie práve do 2. storočia, a to na základe vnútorného lingvistického rozboru jeho diela. Alexander spomínaný vo venovaní môže byť Alexander Severus, rímsky cisár v rokoch 222-235, známy svojou láskou k literatúre a podporou umelcom. „Alexandrov syn“ býva niekedy stotožňovaný s akýmsi Branchom, ktorý je spomínaný v jednej Babriovej bájke, a podľa tejto hypotézy mohol byť jeho učiteľom. Prvé zmienky o Babriovi ako o autorovi sa objavujú na počiatku 3. storočia, čo vylučuje možnosť, že by bol mladší (túto hranicu potvrdzujú i nájdené zlomky papyrusov s Babriovými bájkami).

Až do roku 1842 bol Babrius známy iba na základe spätných metrických rekonštrukcii dochovaných súborov bájok, ktoré robili Richard Bentley a Thomas Tyrwhitt v 18. storočí. V tomto roku objavil Minoides Mynas, ktorý predtým obdobným spôsobom našiel Philosophoumena svätého Hippolyta, v kláštore sv.Laury na hore Athos rukopis obsahujúci 123 z predpokladaného počtu 160 Babriových bájok. Dnes je tento dokument uložený v British Museum. Bájky v rukopise sú zoradene abecedne, ale náhle končia pri písmene O. Dochovaný text má vysokú umeleckú kvalitu a možno ho zrovnávať s pôvodnými prozaickými bájkami, z ktorých vychádza. Filológovia potvrdili pravosť tohto nálezu.

Roku 1857 Minas vyhlásil, že na hore Athos objavil ďalší rukopis, ktorý obsahuje 94 bájok a úvod. Táto verzia bola v opise poslaná tiež do British Museum a vydaná roku 1859, ale ukázala sa byť podvrhom. Šesť neznámych bájok bolo odhalených v rukopise z Vatikánskej knižnice.