Ulsterský obranný pluk
Ulsterský obranný pluk (angl. Ulster Defence Regiment, skr. UDR) bol pechotný pluk britskej armády vytvorený v roku 1970 a rozpustený v roku 1992. Jeho oficiálnou úlohou bola „obrana života a majetku v Severnom Írsku proti ozbrojeným útokom alebo sabotážam“, ale na rozdiel od vojakov zo Spojeného kráľovstva, nebol nikdy použitý na zvládnutie davu alebo vykonávanie poriadkových povinností v mestách. Išlo o najväčší peší pluk v britskej armáde, ktorý bol tvorený zo 7 práporov a ďalšie 4 sa pridali v priebehu dvoch rokov. UDR pozostával väčšinou z dobrovoľníkov na čiastočný úväzok, až do roku 1976, kedy bola pridaná aj služba na plný úväzok. Nábor v Severnom Írsku prebiehal kvôli vnútrokomunitnému sporu. Niektorí členovia UDR (hlavne ulsterskí protestanti) boli obvinení z náboženskej diskriminácie. Pluk bol pôvodne zamýšľaný, aby odrážal demografiu Severného Írska a začal regrutovať katolíkov, ktorí tvorili 18 % jeho vojakov. Do roku 1972 tento počet klesol z rôznych príčin na 3 %. Pluk bol pod takou trvalou kritikou, neporovnateľne výraznejšou než iné jednotky britskej armády.
| Ulsterský obranný regiment CGC | |
 | |
| Krajina |  |
|---|---|
| Existencia | 1970 – 1992 |
| Typ | pechotný pluk |
| Funkcia | podpora pre RUC |
| Veľkosť | 11 bataliónov |
| Motto | Quis Separabit? |
| Velitelia | Dennis Faulkner |
| Nadradené jednotky | .svg.png.webp){kind=small} |
Tento pluk bol v britskej armáde jediný, ktorý bol v aktívnej službe po celú jeho 22 ročnú existenciu. Bol to tiež prvý britský pluk, ktorý do svojej štruktúry začlenil aj ženy.
V roku 1992 bol pluk zlúčený s Kráľovskými írskymi jazdcami a vznikol Kráľovský írsky pluk.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ulster Defence Regiment na anglickej Wikipédii.