Typizácia (architektúra)

Typizácia v architektúre je unifikácia rozmerov v stavebníctve. Unifikácia rozmerov vo výstavbe umožňuje a stanovuje vytvoriť predpoklady pre typizáciu a normalizáciu najdôležitejších stavebných výrobkov a prvkov, a tým vytvoriť prechod na ich hromadnú výrobu priemyselnými metódami až po automatizáciu jednotlivých výrobných postupov. Typizačná činnosť bola hlavne zameraná na opakované použitie.

Požiadavka spoločnosti na stavebníctvo, stavať rýchlo, ekonomicky a so zníženou prácnosťou viedla v 50. rokoch 20. storočia k prefabrikovaným technológiám. Modulová sústava vo výstavbe vytvára na základe modulu rozmerovú a tvarovú skladobnosť, vzájomnú zameniteľnosť, opakovanú použiteľnosť skladobných prvkov, výrobkov a zabudovaného zariadenia. Variabilita konštrukčnej stavby s minimálnym sortimentom dielcov sa rieši metódou otvorenej typizácie. Unifikácia rozmerov sleduje zníženie počtu druhovosti výrobkov, čo pri určitom druhu typizovaných objektov umožňuje výrobu vo veľkých sériách.

Začiatky typizácie na Slovensku

Na začiatku 20. storočia sa slovenská spoločnosť menila. Architektúra nastupovala na cestu modernizácie, nie však radikálnej, ale na cestu spojenia tradície a modernej architektúry. Ako prvá nastolila túto cestu ľavicová avantgarda. Neskôr sa začali objavovali problémy s vážnym nedostatkom bytových domov. Lacné a rýchle riešenie tohto problému priniesla typizácia. Konzervatívne orientovaný architekt Dušan Jurkovič roku 1922 navrhol a postavil v Bratislave na Župnom námestí prototyp malého montovaného domu z drevených panelov. Tento počin považujeme za prvý pokus o prefabrikáciu. Neskôr sa na Slovensku zmenili vlastnícke pomery a v zoštátnenom a plánovanom hospodárstve sa mohli koncepcie československej avantgardy uplatniť v dovtedy nebývalej miere. Staviteľom a architektom sa stal štát, a tak zlikvidoval prirodzenú hospodársku súťaž. Nastúpil zlatý vek typizácie, ktorý trval až do rozpadu Československa.

Typizačné smernice

30. augusta roku 1971 vydala Československá socialistická republika zbierku zákonov, ktorá obsahovala vyhlášku č. 75 : Vyhláška federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj o typizácii vo výstavbe. Výsledným nástrojom typizácie sa stali typizačné smernice a typové podklady, ktoré boli vypracované na základe typizačných štúdií. Taktiež bola ustanovená funkcia hlavného typizátora.

Príklady typizácie na Slovensku

Najlepším príkladom typizačných tendencií sú panelové sústavy. Na Slovensku dali základ panelovej výstavbe tzv. G – systémy a monolitické liate systémy, realizované na konci 50tych rokov. V 60tych rokoch sa pristúpilo k novým typom T – 06 B a T – 08 B, v 70tych rokoch k BA – NKS, B70 a P1.1.

Aj keď prvé pokusy o typizáciu a prefabrikáciu bytových domov spadajú na Slovensku do prvej polovice 20. storočia, prvý panelák navrhol až začiatkom 50. rokov 20. storočia Vladimír Karfík spolu s kolegami z techniky J. Harvančíkom, K. Šafránkom a G. Tursunovom. Využil pritom skúsenosti z americkej aj zlínskej etapy svojej práce. Panelový dom s vystuženým rámom postavili v Bratislave na Kmeťovom námestí a dnes je technickou pamiatkou.

Roku 1957 navrhol Štefan Svetko a kol. ako experiment prvé bratislavské sídlisko na vtedajšej ulici Februárového víťazstva (terajšia Račianska ulica). Dispozície týchto bytov sú vypracované vďaka obrovskému úsiliu v mnohorakých typizačných procedúrach, ktoré vtedy prebiehali ako významná, štátom úzkostlivo sledovaná činnosť.

Veľkoplošná výstavba sídlisk bola možná aj vďaka zmene vlasníckych pomerov. Po znárodnení v roku 1948 začali rásť napr. v Bratislave tie najväčšie sídliská na Slovensku: Krasňany, Rača, Ružinov, Medzi jarkami, Dolné hony a nakoniec Petržalka a ďalšie. Po roku 1989 sa hromadná bytová výstavba na území Bratislavy zastavila. Aj napriek tomu, že tieto obytné súbory so sebou prinášajú celú plejádu vážnych spoločenských a ekonomických problémov, stále tu býva väčšina obyvateľov miest (napr. v Bratislave 70%).

Zdroje
  • Tužinský, I.; Szomolányiová, K.: Pozemné staviteľstvo I, Bratislava, Slovenská vysoká škola technická v Bratislave, 1987
  • Horniaková, L. a kol.: Konštrukcie pozemných stavieb I, Bratislava, Jaga group, 1999
  • časopis Projekt 8/79

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.