Tu be-av

Tu be-av (hebr. ט״ו באב‎), doslova "15. av") je menší poexilový židovský sviatok, ktorý pripadá na 15. deň mesiaca av. V dobe druhého chrámu bol dňom, kedy bolo do chrámu prinášané obetné drevo ako dar pre potreby chrámu (Korban ECIM); neskoršia rabínska literatúra potom spája tento deň s radom ďalších udalostí.[1] Pripomína putovanie po púšti v knihe Numeri a božie rohodnutie netrestať generácie smrťou; pochovanie obetí povstania proti Rimanom; zrušenie zákazu pútí do Jeruzalema; dovolenie príslušníkom rôznych kmeňov Izraela uzatvárať medzi sebou svatby a povinnosť prinášať obety dreva bola tiež zrušená na tento deň.[2] V období po zbúraní Chrámu sa tento deň považuje za „polosviatok“.[3]

Slávenie sviatku v Izraeli

V modernom Izraeli si získal obľubu ako sviatok lásky (hebr. חג האהבה‎), Chaga ha-Ahava) a židovský protipól Dňa svätého Valentína.[4]

Podľa Talmudu Bol Tu be-av za čias jeruzalemského Chrámu radostný sviatok značiaci počiatok úrody vínnej révy (koniec tejto úrody značil Jom kipur). V oboch dňoch sa slobodné dievčatá žijúce v Jeruzaleme obliekli do bielych šiat, ktoré si požičali (to preto, aby neboli zahanbené dievčatá, ktoré nemali vlastné biele šaty), a išli tancovať na vinice (Ta'anit 4: 8).[5] V rovnakej kapitole traktátu Ta'anit sa tiež píše, že nie je slávnostnejších sviatkov, ako sú Tu be-av a Jom kipur.[6]

Šulchan aruch v prípade tohto sviatku nespomína žiadne dodržované rituály alebo zvyky, z denných modlitieb je však vypúšťaný Tachanun.[7]

Moderným zvykom je organizovať na Tu be-av svadby.[5] V Izraeli je tento deň oslavovaný ako sviatok lásky. Izraelčania svojim blízkym a milovaným dávajú kvety a priania, usporadúvajú sa tiež hudobné a tanečné festivaly.[8]