Tučniak veľký

V roku 1911 navrhol ornitológ Gregory Mathews 2 poddruhy, ktoré dnes rozoznávame:

• Aptenodytes patagonicus patagonicus – hniezdi na ostrove Južná Georgia a Južné Sandwichove ostrovy a Falklandoch v južnej časti Atlantiku.
• Aptenodytes patagonicus halli – hniezdi na Kerguelenoch, Crozetovych ostrovoch, Ostrove princa Eduarda, Heardovom ostrove a na ostrove Macquarie.

Hydrodynamické telo mu uľahčuje pohyb pod vodou.

Tučniak kráľovský dorastá do hmotnosti 11 – 13 kg a dĺžky tela 90 cm. Má hydrodynamické štíhle telo a výkonné plutvy, čo mu uľahčuje lov rýb. Chrbát je striebristý, hruď biela, hlava čiernej farby a na boku hlavy má jasnooranžové škvrny. Pred chladom ho chráni krátke husté operenie a hrubá vrstva podkožného tuku.

Žije v kolóniach, niektoré z nich dosahujú početnosť niekoľko desiatok tisíc párov. Vyskytujú sa na ostrove Marion, Crozetových ostrovoch, Kerguelenových ostrovoch, Macquariovom ostrove, Heardovom ostrove a na Falklandách.

Potrava sa skladá hlavne z malých rýb, krilu, kôrovcov a hlavonožcov. Za potravou sa niekedy potápa až do hĺbky 200 m, denne stihne vyše 100 ponorov.

Mláďa tučniaka kráľovského.

Aptenodytes patagonicus

Tučniak kráľovský (ani tučniak cisársky) si, na rozdiel od ostatných druhov, nestavia hniezda. Hniezdi v období antarktického leta (tzn. od nášho novembra do apríla). Hniezdne obdobie tučniaka kráľovského je najdlhšie spomedzi všetkých tučniakov. Pri dvorení samci lákajú samicu trúbením so zdvihnutou hlavou. Ak tá prejaví záujem, nasleduje ho, zatiaľ čo samec kýva hlavou zo strany na stranu. Jeden pár splodí iba dvoch potomkov za tri roky. Na výchove mláďaťa sa zúčastňujú obidvaja rodičia. Hneď potom, čo samica znesie vajce, samec si ho prekotúľa na nohy, ktoré ho izolujú od chladnej zeme a prekryje ho kožným záhybom, ktorý nemá v mieste kontaktu s vajcom perie, aby dodával potrebné teplo. V sedení na vajci sa obidvaja rodičia striedajú zhruba v päťdenných intervaloch. Mláďa sa vyliahne asi po 55 dňoch a nasledujúcich 11 mesiacov sa oň rodičia starajú. Rodičia sa striedajú aj v kŕmení potomka. Mláďa do konca apríla raz vymení prachové perie a priberie na hmotnosti asi 11 kg. V tom čase dochádza k nástupu zimy, zníženiu množstva potravy v mori a odchodu rodičov z hniezdnej kolónie.

Mláďatá sa združujú do tzv. škôlok, kde ich tesný kontakt zmenšuje výdaj tepla. V tomto období ich rodičia kŕmia iba každý druhý až tretí týždeň. Mláďatá preto schudnú na približne 2/3 pôvodnej hmotnosti. V októbri dochádza k opätovnému zvýšeniu množstva potravy a preto ich rodičia prichádzajú podstatne častejšie kŕmiť. V priebehu decembra je prachové perie mláďat nahradené normálnym a mláďatá sa vydávajú samostatne loviť na more.

Škôlka mláďat.

• Veselovský, Zdeněk, Tučňáci, Státní zemědělské nakladatelství, Praha, 1984
• Dorling Kindersley Limited; BOHUŠ, Mirko, a kol. Vták: Unikátna obrazová encyklopédia. Bratislava : Ikar, 2008. ISBN 978-80-551-1754-6. S. 512.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tučniak veľký
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Tučniak veľký