Tlač z hĺbky

Tlač z hĺbky alebo hĺbkotlač je tlačiarenská metóda používaná hlavne v grafike. Tlač je charakteristická tým, že tlačové prvky sú zahĺbené pod úrovňou netlačiacich miest. Po nanesení a zotretí prebytočnej farby je táto v tlačovej forme nesená v priehlbinách. Vyvýšené miesta sú teda netlačiace a na podklade sa javia ako biele. Odtlačok sa získa priamym prenosom na podklad za účinku tlaku. Jej opakom je tlač z výšky.

Mechanické postupy tlače z hĺbky sú len o málo mladšie než tlač z výšky. Podstata tlače z hĺbky spočíva v tom, že línie alebo body kresby sú vyhĺbené pod úroveň povrchu tlačovej formy, obvykle hladkej kovovej dosky. Do týchto priehlbín vniká hlbokotlačová farba, ktorá sa potom z ostatného povrchu formy stiera. Pri tlači je veľkým tlakom tlačového stroja papier pri tlači vtlačený do rýh, odkiaľ prijíma farbu. Hlbokotlačová forma býva najčastejšie vyrobená z medenej, alebo zinkovej dosky, menej často sú používané aj iné materiály ako oceľ, železo, mosadz, hliník dnes hlavne plast.

Techniky tlače z hĺbky sa delia na mechanické a chemické.

• Mechanické techniky nazývané rytiny sú mediryt, oceľoryt, bodkovacia rytina, rytina s krejónovou manierou, suchá ihla a škriabaná rytina (mezzotinta).
• Chemické techniky (lepty) sú čiarový lept (do pevného krytu), lept s bodkovacou manierou, lept s tužkovou manierou, čiarovaný lept so zrnom, lept do mäkkého krytu (vernis mou), zieglerografia, lept do krehkého krytu, zrnový lept (akvatinta), kriedový lept (na svetlocitlivom asfalte), vykrývaný lept (rezerváž), lavírovaný lept a heliogravúra.

Tlač voľných grafických listov sa vykonáva na ručnom meditlačovom lise. Pre tlač z hĺbky je charakteristické, že po zložení papiera ostáva farba na jeho povrchu v miernom reliéfe. Do povrchu papiera je vtlačená tiež fazeta, čiže opracované okraje formy.

Hĺbkotlačové rytiny sú súbor všetkých techník tlače z hĺbky, v ktorých je obraz vyhĺbený mechanickým spôsobom. Jednotlivé postupy sa môžu uplatniť samostatne alebo sa navzájom dopĺňať či kombinovať s leptacími technikami. Nazývajú sa tiež „suché techniky“.