Tibeťania

Tibeťania (tibet. Bodpa) sú národnosti a kmene žijúce na území Tibetu a západnej Číny, ale aj na území Kašmíru, Nepálu, Sikkimu a Bhutánu. Tibeťania tvoria zvláštnu etnickú skupinu mongoloidov, ktorých pôvod je prinajmenšom taký starý ako pôvod Číňanov, pretože o tibetských národoch sa zmieňujú už najstaršie čínske záznamy. Tibeťanov je v súčasnej dobe približne 5,5 milióna, z toho približne 3 mil. na území Tibetu. Dnešná štruktúra obyvateľstva sa sformovala už v 1. tisícročie pred Kr., iba Tibeťania v južných čínskych provinciách, ktorí žijú usadlým poľnohospodárskym spôsobom života, sa formovali neskôr. Väčšina Tibeťanov zostala pastiermi ovcí, jakov a koní.

Jazykom Tibeťanov je tibetčina.

Tibeťania boli ovplyvnení Číňanmi a Indmi (budhizmus). Politickým a kultúrnym centrom sa stali kláštory (lamaizmus).

V 6. storočie vytvorili prvé veľké ríše s centrom južne od Lhasy. Kráľ Srong-tzan-sgam-po [sontsen gampo] (620-648) podľa legendy zaviedol v Tibete budhizmus, ku ktorého všeobecnému rozšíreniu došlo až potom, keď Tibet nadobudol nadregionálny význam v 8. storočie: vtedy si Tibeťania načas podrobili aj časť Číny a východný Turkestan.

V 9. stor. sa celá ríša rozpadla na rad malých štátov.

V 15. stor. sa sformovalo reformné hnutie Tibeťanov, pri ktorom vzrástol význam kláštorov a siekt (príslušníci starých siekt nosili červené čapice, noví lamaisti žlté).

V roku 1720 zriadili Číňania nad Tibetom protektorát, v r. 1965 bola zriadená Tibetská AO v rámci ČĽR. [1]