The Stooges

Detroitský rodák James Newell Osterberg si prešiel niekoľkými lokálnymi skupinami (z nich najznámejšia asi The Iguanas), než prišiel na to, že hrať klasické blues nie je nejak zvlášť progresívne a že je čas tu muziku uchopiť tak nejako inak. No a samotnému sa mu do toho tiež nechcelo, a tak k sebe pribral bratov Rona (gitara) a Scotta Ashetonových (bicie) a ako bonus aj basáka Dave Alexandera.

Písal sa rok 1967, kapela dostala názov The Stooges, Osterberg prijal umelecký pseudonym Iggy Pop a skupina začala koncertovať.

A že to boli koncerty veľmi netradičné. Bizarné pseudo-blues korenili páni mikrofónom snímaným vysávačom príp. mikrofónom umiestneným do pusteného mixéru. Korunu týmto pekelným vystúpeniam však dával spevák Iggy Pop, ktorý sa vyznačoval kotúľaním sa po črepinách, skákaním do davu či obľúbenou hrou „Hoď po mne, čo chceš a já si to na seba namažem". Jednoducho a dobre, bolo to šialené.

Práve živelné vystúpenia boli to, čo Stooges rýchlo získavalo popularitu a v roku 1968 s nimi a s hudobne spriaznenou kapelou MC5 uzavrela kontrakt spoločnosť Elektra.

Debutová eponymná doska bola vydaná v roku 1969 a produkcie sa ujal John Cale, ale syrový garážový rock sa nestretol ako s komerčným úspechom, tak ani s pochvalou kritiky.

O rok neskôr sa v obchodoch zjavilo dielo druhé a nieslo názov Fun House, ale viedlo si snáď navlas rovnako ako jeho predchodca.

Stooges sa teda rozhodli reagovať a do kapely pribrali druhého gitaristu Jamesa Williamsona a pianistu Boba Sheffa, ktorý bol ale zavčas nahradený Scottom Thurstonom. To už ale kapelu opúšťa Alexander, ktorého nahradzuje najprv Zeke Zettner, ktorý však vzápätí uvoľňuje miesto pre Jamesa Reccu.

Kapela sa v tom čase nachádzala v ťažkom rozklade, lebo drogy tvorili podstatnú časť ich jedálničku a obzvlášť Iggy sa v spoločensky prijateľnom stave takmer nevyskytoval. Koncerty sa stali jednou veľkou lotériou o tom, či bude Pop schopný vôbec vyliezť na pódium a keď navyše aj niečo zaspieval a nepobil sa s polkou hľadiska, tak sa dalo hovoriť o malom zázraku. Logickým vyústením neschopnosti kapely plnohodnotne pracovať bol vyhadzov Stooges od Elektry, ktorý znamenal prerušenie ich fungovania.

Iggy Pop sa v tom čase zoznámil s Davidom Bowiem, ktorý bol vtedy plne ponorený do svojho Ziggy Stardusta a obidve ikony sa rýchle skamarátili. Bowie presvedčil Popa k presunu do Británie, kde sa rozhodli reformovať The Stooges a preto so sebou vzali aj Williamsona. Ale nájsť k Iggymu vhodných spoluhráčov z rad anglických hudobníkov sa furt nejak nedarilo, a tak bolo do USA poslané pre bratov Ashetonovcov.

Kapela pod hlavičkou Iggy & The Stooges a pod producentským dohľadom Bowieho natočila brilantnú dosku Raw Power (1973), ale opakoval sa rovnaký problém, ako s prvými dvoma doskami tz. komerčný neúspech. Kapela síce začala koncertovať, ale v roku 1974 bol Iggy opäť úplne zničený heroínom, a tak to chlapci zabalili.

Iggy Pop sa 2 roky dával do kopy a potom za pomoci Bowieho a Williamsona odštartoval úspešnú sólovu kariéru, Ashetonovi založili vlastnú kapelu, ktorá však dlho nevydržala a Ron presídlil do kultovej americkej formácie Destroy All Monsters.

Dave Alexander zomrel v roku 1975 na zápal pečene.

V roku 2003 natočil Iggy Pop album Skull Ring a obohatil ju o niektoré skladby na ktorých spolupracoval s bratmi Ashetonovými a reunion bol na svete. Po takmer 30 rokoch začali Stooges opäť koncertovať a v roku 2007 vydala kapela po 34 rokoch nové album s názvom The Weirdness.

Rovnako ako mnoho svojich súčasníkov z americkej klubovej scény sa The Stooges v svojej dobe nestretli s masovou popularitou a s masívnym prísunom peňazí. Ale rovnako ako u iných tzv. proto-punkových kapiel u The Stooges platí, že svojou tvorbou predčili svoju dobu o niekoľko rokov a mnohí punkeri a nielen oni (napr. Kurt Cobain, Jack White z White Stripes) označujú ich tvorbu za celkom zásadný vplyv na svoje hudobné cítenie. Kritika, ktorá ich prvé dosky príliš nešetrila, ich na konci 70. rokov vynášala do nebies a Iggy Pop sa dočkal priezviska „Kmoter Punku" (niekedy tiež otec punku). Skrátka a dobre, The Stooges ovplyvnili hudobný vývoj nezanedbateľnou mierou a svojimi prvými tromi albumami sa zaradili medzi legendy.