The Prodigy

Liam Howlett dal dohromady prvé 10-skladbové demo na hudobnej stanici Roland W-30 v Essexe v Anglicku. Vydavateľstvo XL Recordings prevzalo demonahrávku, ktorú Liam Howlett zahral Nickovi Halkesovi,šéfovi XL Recordings. The Prodigy bola prezývka, ktorú si vybral Liam Howlett ako poctu jeho prvému analógovému syntetizátoru Moog Prodigy.[6]

Skupina The Prodigy mala svoje prvé verejné vystúpenie v podobe Howletta s tanečníkmi Keithom Flintom a Leeroyom Thornhillom vo Four Aces v Dalstone v Londýne, v klube „Club Labyrinth“.[7] Skladba „Charly“ vydaná o šesť mesiacov neskôr, sa stal obrovským hitom rave scény tej doby.[8] Po vydaní dosiahol 3. miesto v rebríčku UK Singles Chart a vyzdvihol skupinu do širšieho povedomia verejnosti. Kompilácia Kaos Theory obsahovala B-stranu „G Force (Energy Flow)“ singlu „Everybody in the Place“.[9]

Po vydaní úspešného singlu „Charly“, hudobné rebríčky obsahovali viacero "hardcore" rave skladieb. Príkladmi môžu byť skladby „A Trip to Trumpton“ od Urban Hype či „Sesame’s Treet“ od Smart E’s.

Prvý štúdiový album skupiny a kriticky hodnotený Experience sa stal míľnikom v histórii britskej rave hudby. Album uzatvára koncertná skladba „Death of the Prodigy Dancers“, na ktorej vokálne spolupracoval Maxim Reality. Z albumu bolo vydaných päť singlov: „Charly“, „Everybody in the Place“, „Fire/Jericho“, „Out of Space“ a „Wind It Up (Rewound)“. Album mal v Spojenom kráľovstve komerčný úspech, ale v ostatných krajinách neuspel v rebríčkoch. 12. miestom bol certifikovaný na platinovú platňu prostredníctvom British Phonographic Industry.[10][11]

V roku 1994 druhý štúdiový album Music for the Jilted Generation debutoval na 1. mieste v rebríčku UK Albums Chart a zanechal pozitívne ohlasy kritikov.[12] Pridaním prvkov žánrov big beat a electro-industrial mal album širšie spektrum štýlov hudby.

Album bol nominovaný na cenu Mercury Music Prize, hoci Howlett znovu zdôraznil svoje nadšenie tvoriť z The Prodigy "hard dance skupinu", komerčne úspešnú ale bez kompromisu.[13]

Vydanie skladby „Firestarter“ v roku 1996, ktorá obsahovala vokály Keitha Flinta, pomohlo skupine preraziť do USA a na ďalšie zaoceánske trhy. V britskom rebríčku UK Singles Chart obsadila 1. miesto.[14] V tom roku bola skupina The Prodigy headlinerom na festivale Lollapalooza.[15]

Dlho očakávaný tretí štúdiový album, The Fat of the Land bol vydaný v roku 1997, práve keď skupina vystupovala na Festivale Glastonbury, počas otváracej noci.[15] Vďaka jednoduchým melódiam, menšiemu vplyvu rave, punkovými vokálmi a syntetizátorovými zvukmi podobnými cirkulárke sa stala skupina osobitou. Album upevnil pozíciu skupiny ako jednu z medzinárodne najúspešnejších interpretov elektronickej tanečnej hudby, pričom dosiahol 1. miesto v albumových rebríčkoch USA a Spojeného kráľovstva.[14][16]

Skupina mala značnú hranosť v rockových rádiách svojho kontroverzného hitu „Smack My Bitch Up“ - a tiež negatívny odpor k nej. Organizácia National Organization for Women kritizovala skladbu a jej hudobné video. Text piesne sa skladá výlučne z opakujúcej sa frázy "Change my pitch up, smack my bitch up", čo organizácia NOW komentovala ako "nebezpečnú a urážajúcu a vedie k násiliu voči ženám."[17] Liam Howlett reagoval na kritiku konštatovaním, že "význam a text piesne bol nesprávne pochopený, a fráza znamená - robiť niečo intenzívne, napríklad ako byť na pódiu - byť tam kvôli extrémnej energii."[17] Skupina však nenapísal text piesne, ale prevzala ho zo skladby „Give the Drummer Some“ od hip-hopovej skupiny Ultramagnetics MCs.[18] V ich ďalšej skladbe „Out of Space“ boli použité prvky zo skladby „Critical Beatdowm“ od menovanej skupiny Ultramagnetics MCs.[19] V septembri 1997 zahrala skupina The Prodigy skladbu „Breathe“ počas MTV Video Music Awards 1997, pričom vyhrala cenu Viewer’s Choice Award.[20][21]

Wal-Mart a Kmart neskôr oznámili stiahnutie albumu The Fat of the Land z ich pultov, hoci na ich pultoch bol album už 20 týždňov a predalo sa ho celkovo 150 000 kusov.[22] Počas MTV Video Music Awards 1998 vyhrala skladba „Smack My Bitch Up“ dve ceny: Best Dance Video a Breakthrough Video.[23]

V roku 1999 vydala skupina DJ mix The Dirtchamber Sessions Volume One, ktorý mixoval Howlett a bol vydaný ako oficiálna nahrávka z ich hosťovania v rádiu BBC Radio 1.[24] V roku 2000 opustil skupinu Leeroy Thornhill potom, ako sa rozviedol so Sarou Cox, pre riziko nervového zrútenia. Na webových stránkach skupiny bolo znázornené logo skupiny a slová "We will be back..." na čiernom pozadí.[25]

V roku 2002, po tom, ako si skupina dala prestávku od koncertov a nahrávania, bol vydaný singel „Baby’s Got a Temper“ avšak so sklamaním hudobných kritikov. Skladbu napísala skupina/bočný projekt Flint Keitha Flinta, producentom bol Liam Howlett a na skladbe spolupracoval aj Jim Dvies. Opäť platilo, že sa skupin stretla s kontroverziou, a to kvôli odkazom v texte piesne na znásilnenie pod vplyvom lieku Rohypnol.[26] Hudobné video k piesni bolo tiež predmetom kontroverzie. Videoklip k skladbe „Smack My Bitch Up“ bolo považované za "najkontroverznejšie video" hudobnou televíziou MTV a v zozname sa umiestnilo na 1. mieste.[27] V rovnakom roku nazval časopis Q skupinu The Prodigy ako jednu z "50 Bands to See Before You Die".[28]

V tom roku dňa 6. júna sa oženil Liam Howlett za Natalie Appleton zo skupiny All Saints.[29] Ich syn, Ace Billy sa narodil dňa 2. marca 2004.

Štvrtý štúdiový album skupiny Always Outnumbered, Never Outgunned bol vydaný dňa 23. augusta 2003 a dňa 14. septembra 2004 v USA. Experimentálny singel „Memphis Bells“ bol vydaný v limitovanom množstve, po ktorom nasledovalo už klasické vydanie singlu „Girls“. Americká verzia albumu obsahovala bonusovú skladbu; remix skladby „Girls“, nazvaný „More Girls“. Album počas svojho debutového týždňa vydania dosiahol 1. miesto v britskom rebríčku UK Albums Chart.[10]

Cez internet sa predalo 5000 digitálnych kópií singlu „Memphis Bells“. V roku 2005 vydala skupina kompiláciu Their Law: The Singles 1990–2005, z ktorej boli vydané single remixov „Out of Space“ (Audio Bullys Remix) a „Voodoo People“ (Pendulum Remix) a na ktorom spolupracoval gitarista Tom Morello.

V máji 2008 skupina The Prodigy testovala niekoľko skladieb počas Rainbow Warehouse Birmingham and Plug. Dňa 13. júla 2008 počas skorých ranných hodín na koncerte Oxegen predstavila skupina štyri nové skladby. Medzi nich patrili „Worlds on Fire“, „Warriors Dance“, „Mescaline“ a „First Warning“. Niektoré sa tiež objavili v soundtracku videohry Need for Speed: Undercover.

Dňa 5. novembra 2008 bolo oznámené, že piaty štúdiový album skupiny The Prodigy bude niesť názov Invaders Must Die, pričom vydaný bude cez vlastné vydavateľtvo skupiny, Take Me to the Hospital. Dňa 3. marca 2009 bol album vydaný v USA. Bol prvým albumom, od albumu The Fat of the Land, na ktorom účinkovali všetci traja členovia.[30][31]

Na skladbe „Run with the Wolves“ spolupracoval ako bubeník Dave Grohl. Hity „Omen“ a „Invaders Must Die“ koprodukoval frontman James Rushent zo skupiny Does It Offend You, Yeah?.[32] Skupina The Prodigy povedala, že sa albumom vracia do "svojej starej školy, ale so špičkovými koreňmi."[33] Album bol vydaný vo verziách na CD, ako CD-DVD set, dvojitý vinyl, na digitálne stiahnutie a ako luxusný 7-palcový vinylový box set, obsahujúci 7 vinylov, CD-DVD, bonusové CD, plagát, samolepky a šablóny.

V Austrálii bol album vydaný dňa 21. februára 2009 a v Európe dňa 23. februára 2009, pričom v britskom rebríčku UK Albums Chart dosiahol 1. miesto. Počas prvého týždňa predaja činil predaj viac ako 97 000 kópií albumu, čo je viac, ako sa celkovo predalo kópií albumu Always Outnumbered, Never Outgunned.[14] Z album boli vydané aj ďalšie dva single „Warrior’s Dance“ a „Take Me to the Hospital“, ktoré boli vydané 11. mája, resp. 31. augusta 2009. Howlett opísal album skôr ako oslavu. Radi by sme sa vrátili k sebe a mali sa ako "Yeah ! Sme tu, sme naozaj bzučiaci!"[34]

V tom roku bol Howlett koproducentom skladby „Immunize“ od skupiny Pendulum, z ich albumu Immersion[35] a tiež vystupovali na festivale Glastonbury.[36]

Dňa 18. marca 2010 ohlásila skupina vydanie World’s on Fire, filmu, ktorý obsahuje zábery z festivalu Warrior’s Dance z júla 2010. Nahraný bol pred 65 000 fanúšikmi, pričom je to prvý koncertný film skupiny a dokumentuje ich zatiaľ najväčší koncert.[37] CD, DVD a Blu-ray verzie filmu World’s on Fire boli vydané dňa 23. mája 2011.[38] Dňa 16. novembra 2010 ohlásil Liam Howlett, že po ich americkom turné so skupinou Linkin Park začne skupina nahrávať v štúdiu nový materiál.[39] V apríli 2012, pri príležitosti 15. výročia od vydania ich albumu The Fat of the Land, bol album znovu vydaný spolu s remix EP The Added Fat EP,[40] ktoré obsahuje remixy ich tvorby interpretmi ako Major Lazer, Noisia a Zeds Dead.

Dňa 3. mája 2012 oznámila skupina pracovný názov svojho nového albumu How to Steal a Jet Fighter.[41] V septembri 2014 uviedol Maxim Reality, že nový album skupiny bude vydaný v prvom štvrťroku roka 2015.[42] Neskôr dňa 6. januára 2015 bol oznámené, že ich album bude vydaný dňa 30. marca 2015, pričom bude niesť názov The Day Is My Enemy.[43]

Dňa 12. januára 2015 vydala skupina singel „Nasty“, ktorý je hlavným singlom z tohto albumu. Liam Howlett zistil, že "slovo násilie je neustále používané", keď opisujeme nový album. Celý proces nahrávania trval šesť rokov, v množstve štúdií. Tiež si museli obnoviť ich "zlostný a energický zvuk."[34]

Dňa 23. februára 2015 vydala skupina „Wild Frontier“, ako tretí singel z albumu The Day Is My Enemy.