The Legend of Zelda

The Legend of Zelda hry sú zmes rébusov, akcie, adventúry/súbojov, skúmania a plnenia úloh. Tieto elementy zostali nemenné počas celej sérii, no v každej novej hre sa vylepšili. Neskoršie hry zahrňujú aj stealth gameplay, kde sa hráč musí vyhýbať nepriateľom aby dokončil level, a tiež aj pretekárske elementy. Hráč môže prejsť celú hruť len s minimálnym prieskumom a splnenín vedľajších questov. Ale za prieskúmanie a vyriešenie hádaniek v skrytých oblastiach je potom odmenený nápomocnými vecami alebo zvýšením svojich schopností. Niektoré veci sa opakujú veľakrát počas série. Bomby, ktoré sa použijú ako zbraň a otvárajú zablokované či ukryté prechody. Bumerang, ktorý porazí alebo paralyzuje nepriateľov. Kľúče na otváranie dverí, magické meče, štíty, luky a šípy a veľa ďalších, ktoré sú však jedinečné v každej hre.

Hoci hry obsahujú veľa role-playing elementov (Zelda II je jediná zo série čo prezentovala systém skúseností – experience), skôr sa sústredia na štýl hack and slash bojov než na strategické súboje, ktorými je známa napríklad séria Final Fantasy. Tieto elementy stále vedú k diskusiám či Zelda hry majú patriť k akčným role-playing hrám, k žánru na ktorý mala séria silný vplyv.

Každá hra v hlavnej Zelda sérii pozostáva z troch hlavných oblastí:

• celosvetová oblasť kde je pohyb viac smerový, vďaka čomu má hráč viac slobody a akcie;
• oblasti, kde je možná interakcia s ostatnými postavami (v prvej hre to boli prevažne jaskyne, potom sa to rozšírilo na celé dediny a mestá), v ktorých hráč získava špeciálne veci, alebo rady;
• dungeony, to sú oblasti, ktoré sú v podstate bludiská, väčšinou v podzemí a obsahujú širokú škálu zložitých nepriateľov, rébusov a vecí. Každý dungeon má v sebe vždy jednu významnú vec, bez ktorej sa nepodarí rozlúštiť všetky hádanky, alebo hrá významnú úlohu v porazení bossa čo je v ňom. V dungeonoch sa dá navigovať vďaka mape a magickému kompasu, ktorý odhaľuje lokácie kľúčov a truhlíc. V neskorších hrách hry zahŕňajú aj veľký kľúč, ktorý je potrebný k otvoreniu dverí hlavného bossa.

Hráčov život symbolizuje línia srdiečok, o ktoré prichádza pri zásahu nepriateľom, alebo nejakou inou nebezpečnou prekážkou. Srdiečka sa dajú doplniť rôznymi spôsobmi: zdvihnutím srdca, ktoré zanechajú porazení protivníci, vílami a jazierkami v špecifických lokáciach, a tiež aj použitím vecí, napríklad magickými elixírmi. Hry obsahujú "srdcové zásobníky" (heart containers) či "kúsok srdca" (piece of heart). Sú to odmeny za porazenie bossov a splnenie vedľajších úloh. "Srdcový zásobník" zvýši maximálny život hráča o jedno celé srdce a štyri kusy srdca (v hre Twilight Princess 5 kusov) tiež zvýšia život o jedno celé srdce. Po ich získaní tiež automaticky plne vyliečia hráča.

Hry boli priekopníkmi mnohých vecí, ktoré sa neskôr stali priemyselným štandardom. Originálna hra The Legend of Zelda bola prvá konzolová hra s funkciou uloženia (save) hry, čím umožnila hráčom prestať hrať a môcť pokračovať neskôr bez nutnosti opisovania heslových kódov. The Legend of Zelda: Ocarina of Time predstavila terčový systém, ktorý zjednodušil 3D súboj.

Séria hier The Legend of Zelda, je tak ako veľa ďalších hier od Nintenda známa aj svojou hudbou. Vďaka svojej práci v Nintendo sa skladateľ Kodži Kondo stal známym ako "jedna z najúžasnejších legiend v hudobnom priemysle videohier". Skomponoval veľa hudby pre sériu, aj keď posledná hra za ktorú bol záväzne zodpovedný, bol soundtrack k hre The Legend of Zelda: Ocarina of Time.

Hry veľakrát obsahujú in-game hudobné inštrumenty, ktoré spúšťajú rôzne udalosti: napríklad píšťalka v The Legend of Zelda odkrýva tajné priestory a tiež dokáže Linka teleportovať k vchodu do dungeonu. Toto teleportovanie sa vďaka nástroju, bolo následne využité aj v hrách A Link to the Past a Link's Awakening. V Ocarina of Time, bolo hranie na hudobný nástroj kľúčovou časťou hry. Hráč musel hrať na nástroj na hernom ovládači aby uspel. Ocarina of Time je aj jedna z prvých dobových netanečných titulov, ktorá predstavila skladanie hudby ako časť vlastnej gameplay. Použila hudbu ako objavný nástroj a požadovala od hráčov hranie piesní aby mohli pokročiť v hre. Táto herná mechanika bola prezentovaná aj v hre Majora's Mask a zopár ďalších, lenže už v menej prominentnej forme.

The Legend of Zelda Theme je najznámejším hudobným kúskom, ktorý bol vytvorený pre prvú hru. Skladateľ Kodži Kondo najprv plánoval použiť pieseň Boléro od Maurice Ravela ako hlavnú hudobnú tému hry. Bol to však nútený zmeniť, keďže autorské práva na Boléro ešte nevypršali. A tak za jeden deň napísal novú zostavu hlavnej hudobnej témy.

The Legend of Zelda bola inšpirovaná Šigeru Mijamotovými potulkami počas jeho detských čias, po horských stráňach obklopojúcich jeho domov v detstve – Sonobe v Japonsku. Tam preskúmal lesy so skrytými jazerami, jaskyňami a dedinami. Podľa Mijamota, jeden z jeho najviac nezabudnuteľných zážitkov bol objav vstupu do jaskyne v strede lesa. Po chvíľkovom zaváhaní, s obavami vošiel do jaskyne a preskúmal jej útroby s pomocou lampáša. Mijamoto prirovnal výtvor Zeldy ako pokus priviesť k životu "miniatúrnu záhradu" pre hráčov na hranie v každej hre zo sérii.

Keď počul meno ženy amerického spisovateľa Francisa Scotta Fitzgeralda, Zeldy, Mijamoto si pomyslel, že to meno znie "veselo a významne". Zložil jej poctu a vybral meno pre princeznú podľa nej, a pomenoval svoj výtvor The Legend of Zelda.^{[chýba zdroj]}

Chronológia v The Legend of Zelda bola predmetom mnohých debát medzi fanúšikmi, až kým 21. decembra 2011 nezverejnili oficiálnu časovú líniu v knihe pre zberateľov -Hyrule Historia, ktorá bola pôvodne dostupná výhradne iba v Japonsku, no neskôr vyšla aj v Spojených štátoch. Pri jej vydaní, výrobca potvrdil existenciu dôverného dokumentu, ktorý spája všetky hry. Niektoré materiály a vyhlásenia vývojárov čiastočne stanovili oficiálnu časovú líniu už vydaných titulov. Zelda II: The Adventure of Link je priamym pokračovaním pôvodnej hry The Legend of Zelda, a dej sa koná o niekoľko rokov neskôr. Tretia hra, A Link to the Past, je prequel k prvým dvom titulom, a po nej priamo nasleduje Link's Awakening. No Ocarina of Time je prequel, ktorý vracia príbeh o mnoho storočí späť; a podľa slov dizajnéra Satoru Takizawa, to bolo myslené tak aby sa náležite vysvetlila The Imprisoning War (v preklade doslova Uväzňovacia Vojna) z manuálu hry A Link to the Past. Hra Skyward Sword je prequel k Ocarina of Time. A hra Twilight Princess sa časovo uskutočnila viac ako 100 rokov po hre Ocarina of Time.

Hra The Wind Waker je paralelná, a koná sa v druhej vetve časovej osi – viac ako po storočí po dospelej ére z Ocarina of Time. Hra Phantom Hourglass je pokračovaním príbehu z The Wind Wakera, a potom nasleduje Spirit Tracks, ktorý sa odohráva asi o 100 rokov neskôr na velľkom kontinente ďaleko od dejiska The Wind Wakera. V čase svojho vydania, bola hra Four Swords pre Game Boy Advance považovaná za najstarší príbeh v chronológii, spolu s hrou Four Swords Adventures, ktorá dejovo začína hneď po nej. Ale hra Minish Cap predchádza obidve hry, a rozpráva o pôvode zloducha Vaatiho a vytvorení Meča Štyroch. Hra A Link Between Worlds sa koná šesť generácií po hre A Link to the Past. Významná udalosť, ktorá sa stala v tejto hre je opätovné spojenie Triforcu a vzkriesenie Ganona.

Oznámením časovej osi Nintendom v roku 2011, sa následne predpokladá, že po Ocarina of Time, sa časová os rozdelila do troch alternatívnych časových trás: v jednej, Link nedokáže poraziť Ganona, čím príbeh pokračuje v hrách A Link to the Past, Oracle of Seasons & Oracle of Ages, Link's Awakening, A Link Between Worlds, The Legend of Zelda a Adventure of Link. V druhej a tretej časovej trase je Link úspešný, čo vedie k časovému rozdeleniu medzi jeho detstvo a dospelosť. Jeho detstvo pokračuje v hre Majora's Mask, a nasleduje v Twilight Princess. Časová os z jeho života v dospelosti pokračuje v hrách Wind Waker, Phantom Hourglass a Spirit Tracks.

Na začiatku roku 2000, Nintendo of America vydala časovú os na Zelda.com – oficiálnej stránke série The Legend of Zelda, ktorá interpretovala všetky príbehy do hier Oracle ako dobrodružstvo jediného hrdinu menom Link. Prekladateľ Dan Owsen a jeho spolupracovníci z Nintendo of America koncipovali ďalšiu kompletnú časovú os a chceli aby bola k dispozícii on-line. Vývojárom japonskej série sa táto myšlienka vôbec nepáčila, že by časová os mohla zostať otvorená pre interpretáciu hráčov.

Hyliansky jazyk je hlavný jazyk používaný v Hyrule, a tiež sa ním hovorí v Termine, Holodrume a Labrynne. Jazyk ani raz nebol v celej sérii hier vyslovený, bol videný iba ako fiktívne písmo, ktoré sa menilo od jednej hry k druhej.