Nintendo 64

• CPU: NEC VR4300 @ 93.75 MHz, 64-bit
• RAM: 4 MB
• Rozlíšenie: 256 x 224 pixelov, 640 x 480 pixelov
• Paleta farieb: 16 777 216 farieb

Ovládač konzoly mal atypický tvar trojzubca, no bol revolučný v tom, že obsahoval analógovú páčku na ovládanie pohybu. Hráči ho môžu uchopiť dvoma spôsobmi: za ľavú a pravú časť, alebo za strednú a pravú časť, podľa toho, či na pohyb postavy v hre používajú smerové šípky, alebo páčku. Na pravej strane ovládača sa nachádzajú štandardné tlačidlá A, B, a tiež 4 žlté "C Buttons" tlačidlá, ktoré sa väčšinou používali na ovládanie kamery v hrách.

Nintendo sa narozdiel od svojej konkurencie rozhodlo nepoužívať vo svojej konzole CD-ROM médiá, namiesto nich vytvorilo nový typ kartridžov s názvom Game Pak. Výhodou bola nielen väčšia fyzická odolnosť tohto média v porovnaní s optickými diskami, ale najmä výrazne vyššie rýchlosti čítania dát, takže hry sa mohli vyhnúť zdĺhavým načítavaniam, ktoré sa často vyskytovali v hrách konkurenčných konzol. Ďalšou výhodou bola možnosť zápisu na kartridž, takže hráči si mohli ukladať svoju pozíciu v hre bez nutnosti vlastnenia nejakej pamäťovej karty, avšak existovali výnimky pri určitých hrách.

Hlavnou nevýhodou tohto typu pamäťového média bolo ich veľmi malé úložisko (maximum 64 MB), kvôli ktorému hry nemohli obsahovať komplexné, počítačom vytvorené 3D animácie, aké boli často použité v PlayStation hrách. Menšie úložisko taktiež znamenalo menej celkového obsahu, ktorý sa na kartridž zmestil, čo obmedzovalo dizajn komplexnejších videohier.

Nintendo počas celého životného cyklu tejto konzoly nevyrobilo žiadne novšie, vylepšené verzie. Na trh boli uvádzané iba limitované farebné edície, ktorých hardvér sa inak vôbec nezmenil.