The Cats of Ulthar

Lord Dunsany, Edward Plunkett, je považovaný za človeka, ktorý Lovecrafta inšpiroval k napísaniu tejto i ďalších poviedok

Lovecraft načrtol zápletku svojmu priateľovi Keinerovi v máji 1920 a The Cats of Ulthar napísal 15. júna 1920, päť mesiacov po dokončení svojho predchádzajúceho príbehu, krátkej poviedky The Terrible Old Man.[1][2] V období svojej ranej tvorby bol Lovecraft ovplyvnený tvorbou anglo-amerického spisovateľa Lorda Dunsanyho a pokúšal sa napodobovať jeho štýl. „Požičal“ si od neho „motív pomsty“ a Duncanyho „ťažkopádny tón“.[3] Dunsanyho vplyv je viditeľný i na samotnom texte: tuláci, podobní tým v The Cats of Ulthar, sa objavujú v Dunsanyho staršej poviedke Idle Days on the Yann.[4]

Pred The Cats of Ulthar Lovecraft napísal viacero poviedok v štýle Lorda Dunsanyho, vrátane The White Ship, The Street, The Doom that Came to Sarnath, The Terrible Old Man a The Tree. Jeho nasledujúca Dunsanyovská poviedka Celephaïs je považovaná odborníkom na Lovecrafta S. T. Joshim za "jednu z jeho najlepších a najvýznamnejších".[3] The Cats of Ulthar bola prvýkrát publikovaná v literárnom časopise Tryout v novembri 1920,[4] a neskôr sa objavila v časopise Weird Tales vo februári 1926 a 1933. Bola tiež privátne vydaná v 42 kópiách v decembri 1935.[5]

The Cats of Ulthar bola Lovecraftovou obľúbenou poviedkou; sám bol nadšený milovník mačiek.[3] Mnoho súčasných kritikov, vrátane samotného Lovecrafta, ju považujú za najlepšiu z jeho Dunsanyovských príbehov.[6][7] Považuje sa za fakt, že je to jedna z najslávnejších Lovecraftových poviedok nielen v Dunsanyovskom ale aj "weird fantasy" štýle.[8] Literárny kritik Darrell Schweitzer však poznamenáva, že The Cats of Ulthar pripomína Dunsanyho iba "náladou a prednesom" a že "nemá zjavnú spojitosť so žiadnym Dunsanyho príbehom".[9] Schweitzer označuje text za "umiernený",[9] a poznamenáva, že na rozdiel od Lovecrafta, Dunsany dával prednosť psom a je nepravdepodobné, že by napísal tak entuziastickú poctu mačkám.[9] S. T. Joshi nesúhlasí, vyhlasujúc, že "tento príbeh vďačí Dunsanymu za viac ako väčšina jeho ostatných 'Dunsanyanských' fantázií".[3]

Postava krčmárovho syna Atala, ktorý bol svedkom toho, ako Ultharské mačky obkľučujú inkriminovaný dom svojich nepriateľov, sa neskôr objavila v Lovecraftovej poviedke The Other Gods. V tomto krátkom príbehu, napísanom v auguste 1921 a prvýkrát publikovanom v novembri 1933, sa Atal, už dospelý, stáva učňom Barzaia Múdreho a pátra s ním po eponymických božstvách.[6] Barzai dokonca spomína zákon zakazujúci zabíjanie mačiek v meste Ulthar, čím len potvrdzuje toto spojenie. Atal sa ďalej objavuje ako kňaz v The Dream-Quest of Unknown Kadath – napísanom v roku 1927, no publikovanom až v 1943 – kde hlavný hrdina Randolph Carter prichádza do mesta 300 rokov po udalostiach popísaných v The Cats of Ulthar, kedy je mesto obývané prevažne mačkami.[4] Mačky boli Lovecraftom použité "originálnejším spôsobom", ako hovorí odborníčka Katharine M. Rogers,[10] v jeho práci z roku 1923 The Rats in the Walls. Tu, podobne ako v ďalších neskorších Lovecraftových príbehoch, mačky stelesňujú „vábenie hrôzostrašnom“, no na rozdiel od ľudských protagonistov "nikdy hrôzu neprenasledujú až do bodu, kde sa samé stávajú hrôzostrašnými".[10] Text poviedky The Cats of Ulthar, podobne ako väčšina prác Howarda P. Lovecrafta, je v súčasnosti už public domain, a je dostupná v mnohých zbierkach jeho poviedok a na internete.[4]

• Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o The Cats of Ulthar

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku The Cats of Ulthar na anglickej Wikipédii.
• LOVECRAFT, Howard Phillips. Hrobka. Praha : nakladatelství Plus, 2010, 1. české vydanie. ISBN 978-80-259-0051-2. Kapitola Ultharské kočky, s. 117 – 121. (česky)