Kreón (Téby)

Kreón ( 2. pád Kreonta; starogr. Κρέων – Kreón, lat. Creon) je v gréckej mytológii syn Menoikea, bol tébsky kráľ.

Kreón, syn Menoikea z rodu Kadmovej „dračej sejby", sa stal kráľom v Tébach dokonca dvakrát. Prvý raz sa stal kráľom po smrti svojho švagra Laia, ale keď Oidipus zachránil Téby od obludnej Sfingy, vzdal sa trónu v prospech neho.[1]

Po dlhých rokoch sa však Tébania dozvedeli, že Oidipus bol synom a neúmyselným vrahom kráľa Laia a dokonca sa oženil aj keď nevedomky, s vlastnou matkou Iokastou, a tak bol z krajiny vyhnaný a Kreón zasadol na trón druhýkrát. Najprv vládol spolu s Oidipovými synmi Eteoklom a Polyneikom. Potom ale Polyneika Eteokles z Téb vyhnal.

Polyneikos si však našiel spojencov v Argu a vrátil sa s veľkým vojskom Téby dobyť. V tejto vojne bratia potom vo vzájomnom súboji zahynuli.[2] Téby náporu útočníkov odolali a Kreón sa tak stal samovládcom. Eteokla dal slávnostne pochovať, ale mŕtvolu Polyneika nechal pred hradbami mesta napospas supom a psom, lebo priviedol k rodným Tébam cudzie vojsko. Sestra Antigona ho však aj napriek zákazu pochovala. Kreón ju za trest nechal zaživa zamurovať do hrobky, kde spáchala samovraždu. Keď to videl Haimón, jej snúbenec, prebodol sa mečom pred očami svojho otca Kreóna. A aby nešťastia ešte nebolo dosť, v zúfalstve si zobrala život aj Kreontova manželka Eurydika. Nešťastnému Kreontovi potom neostávalo nič iné ako požiadať bohov, aby ho od utrpenia oslobodili smrťou.