Tanec s vlkmi

V 90. rokoch prichádza s týmto filmom nová vlna antiwesternov, ktoré sa stavajú proti klasickému poňatiu tohoto žánru. Prvá vlna prišla na konci 60., a potom hlavne v 70. rokoch 20. storočia, a dala si za úlohu posilniť americkú novú vlnu filmárov a kritizovať starosvetský štýl života bielych Američanov a ich slepé vlastenectvo. Snáď vôbec prvou lastovičkou v tomto zmysle bol vynikajúci film z roku 1961 Veľká zem s Gregory Peckom a Jean Simmonsovou v hlavných rolách. V 90. rokoch mal nový typ westernu za úlohu tento umierajúci žáner oživiť. Filmu Tanec s vlkmi sa to podarilo v plnej miere. Zatiaľ čo v 80. rokoch western živoril v tieni popcornovej zábavy hollywoodských zlatých detí (Steven Spielberg a George Lucas) a vznikali nie veľmi podarené kúsky (napr. Pale Rider, 1985).

Kevin Costner svojím dielom znovu pritiahol k westernu pozornosť publika. A tiež ďalších tvorcov. O dva roky neskôr natočil Clint Eastwood film Nezmieriteľní (Unforgiven) a neskôr vznikali dobrodružné westerny ako Pištoľníčky (1995) či Rýchlejší ako smrť (1994). Za pozornosť stoja i filmy, kde boli na filmové plátno viac-menej verne prenesené dnes už klasické literárne diela čerpajúce námety z nedávnej americkej histórie, ako napr. film Muž so srdcom kovboja (podľa románu Jacka Schaefera) či indiánskymi vojnami sa zaoberajúci film Malý veľký muž (podľa románu Thomasa Bergera) s Dustinom Hoffmanom.

Tanec s vlkmi sa klasicky zaoberá genocídou Indiánov. Ide o veľkú historickú traumu dnešných Američanov, ktorú sa generácie, čo si ju fyzicky nepamätajú, snažia pochopiť a nejakým spôsobom ospravedlniť a najnovšie tiež priznať. Generácie, ktoré už pochopili, že ich predkovia – zakladatelia – neboli tak dokonalí a statoční, ako sa na hodinách dejepisu učili, čo môže byť pre tak hrdý národ naozaj neľahké. Tanec s vlkmi je jednou z takých snáh a ďalej tiež snahou o pochopenie pôvodnej indiánskej kultúry. Costner svojich dobrých Indiánov opisuje plne v súlade s duchom dnešnej doby, tedy ako ľudí mierumilovných, žijúcich s prírodou a vykorisťovaných bielymi prisťahovalcami. Ale našťastie nie je ani toto film až tak čiernobiely, ako by sa mohlo zdať. Spočiatku nám vojenský život bielych ľudí príde vcelku „normálny“. Je krutý, tak ako sme u vojakov dodnes zvyknutí, ale okrem toho i tu vystupuje i niekoľko priateľských postáv. Na konci filmu, kedy bolo vyobrazené, ako prebieha život u ideálnych Indiánov, sú však americkí vojaci už len zosobnením neľudského zla a osobnej tuposti. Na druhej strane, je tu štylizovane vyobrazený aj iný, naozaj zlý a agresívny indiánsky kmeň, ktorý plne kolaboruje s americkou armádou. Film svojím osobitým spôsobom upozorňuje na fakt, že za genocídu amerických Indiánov neboli v minulosti zodpovední len a výhradne noví osadníci – tu v roli dosť pochybných kolonizátorov. Costnerov film opäť po mnohých rokoch otvoril Američanom staré rany a donútil ich, aby sa po mnohých desaťročiach hollywoodskej lunaparkovej jazdy opäť v kinách poriadne zamysleli nad svojou vlastnou národnou minulosťou a národnou (ne)kultúrou.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku 1842712 na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).