Kostol Matky Božej pred Týnom

Interiér kostola

Chrám je postavený z kamenných kvádrov a sochy sú z miestnej opuky. Jedná sa o gotickú stavbu s dispozíciou trojloďnej baziliky s polygonálnym záverom a s dvojicou hranolových veží v západnom priečelí s trojchórom na východe. Je veľmi náročné komponovaný ako katedrálový kostol s otvorenou predsieňou a s vyzdobeným baldachýnom, ktorý mal chrániť sochársku výzdobu. Východná časť je ukončená krátkym presbyteriárom s obdĺžnikovým polom uzatvorený štyrmi stranami osemuholníka.

Bočné lode sú ukončené polygonálnymi kaplnkami s piatimi stranami osemuholníka. Sú zaklenuté piatimi poľami krížovej rebrovej klenby s hruškovitým profilom na takmer štvorcovom pôdoryse, ku ktorej sa pripája ešte po jednej krížovej rebrovej klenby z podvežia.

Hlavná loď a presbytérium po zničení požiarom boli zaklenuté novou barokovou valenou klenbou posadenou asi o meter nižšie než bola pôvodná gotická klenba. Zároveň prešiel barokovou úpravou aj celý interiér a steny hlavnej lodi, tiež steny presbytéria a piliere.

V severnej bočnej lodi sa nachádza drobná ženská busta. Táto ženská busta so závojom sa nachádza na tretej prípone v severnej strane lode, ktorá bola v spodnej časti osekaná vo výške približne 3 metrov. Jej význam zatiaľ nie je zistený.

V južnej lodi nad sakristiou sa nachádza pokladnica chrámu. Je to miestnosť, do ktorej boli ukladané drahé predmety, ktoré slúžili k liturgickému pochodu kostola. Nachádzajú sa tam aj tri figurálne konzoly umiestnené nízko nad zemou v klenbených výbežkoch. Tieto tri sochárske konzoly zobrazujú lov divokého muža na leva, konzolu s anjelmi a konzolu s baziliskom. Posledné klenbené rebro končí skrátené nad vchodom do miestnosti.

V interiéri kostola sa nachádza baldachýn, ktorého funkcia je chrániť hrob Augustína Luciana z Mirandoly. Nad baldachýnom sú figurálne a zoomorfné masky a z ich úst vychádzajú florálne motívy v podobe vinných listov. Baldachýn je postavený na 4 pilieroch ukončenými fialami. Medzi piliermi sa nachádzajú oblúky ukončené veľkými kvetmi. Sú tu aj ďalšie detaily ako rady zavesených kružieb. Dominantné sú kvety, plody a vinne hrozno, čo je symbolom vína premeneného na krv. Vnútro baldachýnu je klenuté hviezdovou klenbou. Tento hrob sa pokladá za jeden z najnáročnejších hrobov v Čechách.

V pokladnici sa nachádzajú tri sochárske konzoly, zobrazujúce lov divokého muža na leva, konzolu s anjelmi a konzolu s baziliskom.

Mobiliár kostola je v súčasnej dobe prevažne barokový.

Severný portál

Kostol je prístupný štyrmi gotickými portálmi. Osovo sú umiestnené západný a východný portál a prelomené v úrovni druhého poľa sú severný a južný portál.

Severný portál má v tympanóne reliéf zobrazujúci tri scény z Kristových pašií. Rám tohto tympanónu má vyhradené miesta pre šesť menších sôch v hornej časti a štyri väčšie sochy po stranách. V stenách predsiene bolo miesto pripravené pre ďalších dvanásť sôch. Ďalej na portály sú tri konzoly: s biblickým vtáctvom, s Mojžišom a s prorokmi. V archivolte tympanónu je nehradený priestor pre scény. Aby bol podporený vizuálny zážitok, tympanón bol farebne polychrómovaný. Tieto sochárske veľmi kvalitné diela sa radia k najvýznamnejším pamiatkam gotického sochárstva v Česku. Cieľom scén bolo zodpovedanie najzákladnejších kresťanských otázok života stredovekého človeka, čo mala byť spása a starosť o vlastnú dušu. Ešte pred dokončením celej stavby, sa predpokladá, že pred severným portálom sa konali verejné kázania. Severný portál je tvorený otvorenou predsieňou, ktorej bočné steny sú členené trojbokými a štvorbokými nikami s konzolami a s baldachýnom. Predsieň má valenú klenbu delenú šesťdielnym rebrovým obrazcom. Z celej ikonografickej koncepcie sa zachovala len malá časť. Portál vznikol za vlády kráľa Václava IV.

Západný portál dnes a aj v minulosti slúžil ako hlavný vchod k bežnému liturgickému pochodu. Sokel je v pôdoryse zalomený. Ostenie je členené ôsmimi výžľabami, striedajúcim sa hruškovcom a oblúkom. Po stranách portálu je predstavená polostĺpková architektúra s rímsou, s archivoltou a krabmi, ktorá vrcholí krížovou kvetinou. K archivolte sú pripojené pilierové fialy s figurálnymi konzolami. Konzoly predstavujú ženský a mužský portrét – Adama a Evu.

Zo zachovalých stredovekých detailov vynikajú sedílie v presbytériách oboch bočných lodí. Nad portálmi sú umiestnené erby s českým levom a ríšskou orlicou. Tieto erby sú spojované s kráľovskou prezenciou. Najdôležitejším výzdobným prvkom sú konzoly s bustami panovníkov. Je tu zobrazený kráľ Karol IV. a jeho žena Blanka z Valois. Severná sedília sa javí ako najpokročilejšia sochárska súčasť kostola. Je viditeľne druhotne vložená, stavebne nenadväzuje ako je to v prípade južnej sedílie.

Dvojice veží sú zakončené zdobenými neskorogotickými osembokými helmicami, ktoré sú doplnené ochozom, štvoricou nárožných vížok a ďalšou štvoricou vysadených ozdobných vížok. Medzi vežami je zdobený štíť s radou fiál obsahujúci barokový reliéf Panny Márie.

Kostol je osvetlený radou ukončených gotických okien vyzdobenými kamennými kružbami.

Z pôvodného vybavenia sa dodnes dochovalo v interiéri chrámu päť umeleckých prací: cínová krstiteľnica z roku 1414, najväčšia a najstaršia v Prahe, od staromestského kováča Majstra Václava. Krstiteľnica má tvar prevráteného zvonu a je postavená na troch levích špárach, ktoré ukončujú polopostavy bradáčov. Kamenná kazateľnica, ktorá sa nachádza v hlavnej lodi a pochádza z 15. storočia. Z rozmedzia renesancie pochádza oltár a posledné z týchto dochovaných diel je kamenný baldachýn z roku 1493, ktorý vytvoril Matěj Rejsek. Pred jeho vznikom sa na týchto miestach nachádzal oltár Sv. Lukáša. Baldachýn kryje hrob Augistína Luciana z Mirandoly.

Kostol vďaka svojej polohe slúžil ako univerzitný kostol v 14. storočí.

Schodisko a striešku z roku 1847 vyzdobil maľovanými postavami cirkevných učiteľov Jozef Hellich a rezbami českých patrónov Eduard Veselý.

Organ kostola

Reliéf Panny Márie

Oltár sv. Jána Krstiteľa sa nachádza v južnej lodi a pochádza z rokov 1524 – 1525. Architektúra tohto oltára je krídlová a do nej boli vložené reliéfy. Ďalej sa tu nachádza druhý najväčší zvon v Prahe, ktorý sa volá Mária a je zavesený v južnej lodi. Pochádza z roku 1553.

Z obdobia renesancie a baroka sa dochoval z náhrobných kameňov a epigrafov náhrobník astronauta Tycho Brahe z roku 1601 a je umiestnený v prvom južnom pilieri hlavnej lodi.

Z barokového mobiliára vynikajú drevorezby ranogotických oltárov a organ od Jána J. Mundta z rokov 1670 – 1673, ktorý patrí medzi tri z najstarších dochovaných organov v Prahe.

Z pomedzi ranobarokových oltárov je najviac cenný hlavný oltár z roku 1649 s titulárnym obrazom Nanebovzatia Panny Márie od maliara Karla Škrétu, ktorý je autorom aj ďalších niekoľko plátien na bočných oltároch.

V kostole sú umiestnené tiež diela ďalších barokových majstrov: sochári Jan Jiří Bendl a Ignác František Weiss (oltárne plastiky), Jan Heidelberher (socha Sv. Františka z Pauly v severnej lodi), maliari M. Strasser, Jan Jiří Heinsch (obraz sv. Jozefa v severnej lodi, oltárny obraz rodokmeňa Jesse), Michael Václav Halbax (obraz sv. Krišpína a Krišpiána) a jeho priateľa Petra Brandla (obraz Príjazd Sv. Václava na ríšsky snem).

Z obdobia rokoka maliara Ignáca Raaba (Ján Krstiteľ) a František Xaver Palka (sv. Expeditus).

V presbytériári sa nachádzajú tiež dve rozmerné plátna od severotalianskeho renesančného maliara Romanina (roky 1484 – 1564) s námetmi Navštívenia Panny Márie a Obetovanie Pána.

V interiéri sa nachádzajú tiež umelecké diela z 19. storočia ako napríklad súsošie sv. Cyrila a Metóda od Emanuela Maxa, ktorý venoval chrámu Ferdinand VI.

V roku 1864 vzniká nový oltár Panny Márie Bolestivej v závere južnej lodi kostola s titulným obrazom od Antonína Lhotu.