Blanka z Valois

Mladé roky strávila na francúzskom kráľovskom dvore. Rozhodujúci vplyv na jej výchovu mala druhá manželka francúzskeho kráľa Karola IV. Pekného Mária, mladšia sestra jej neskoršieho svokra Jána Luxemburského.

Na Máriino prianie jej bol za budúceho manžela vybratý o rok starší bratranec Karol, následník na českom tróne. Po dohode s bratom, Karolovým otcom, prebehli medzi rodičmi nastávajúcich snúbencov predmanželské rokovania. Po ich úspešnom ukončení poslal kráľ Ján do Čiech pre svojho syna. Svadba sa konala v máji 1323 v Paríži. Nasledujúcich sedem rokov žili spolu na francúzskom kráľovskom dvore

Kredit Blanky ako manželky následníka českého trónu vzrástol po tom, čo sa jej starší brat Filip v roku 1328 ako Filip VI. stal po vymretí rodu Kapetovcov francúzskym kráľom. Týmto aktom došlo k priamemu dynastickému spojeniu českého a francúzskeho panovníckeho rodu, čo v roku 1331 ešte znásobil sobáš Karolovej mladšej sestry Jitky a francúzskeho korunného princa Jána.

Po odchode z rodnej krajiny žila istý čas na panstve svojej novej rodiny v Luxembursku. S manželom sa opäť stretla až začiatkom roku 1334 v Prahe, po skončení Karolových vojenských ťažení po otcovom boku v severnom Taliansku. Pražania jej pripravili veľmi milé privítanie. Blanka bola dojatá z vrelého prijatia a sama sa veľmi rýchlo zžila s novým prostredím. Napriek tomu, že neovládala český jazyk, veľmi si tunajších ľudí obľúbila. Snažila sa vystupovať ako ozajstná budúca kráľovná a byť svojmu manželovi vo všetkom nápomocná; sama ho v krajine zastupovala pri jeho početných zahraničných cestách.

V roku 1336 sa stala spoločníčkou druhej manželky kráľa Jána Beatrix Bourbonskej pri jej návšteve Prahy. Napriek jej všemožnej snahe sa Beatrix v Prahe necítila dobre a už o dva týždne ju opustila. Svokor, žiarliaci na rastúcu Blankinu popularitu, vypovedal ju na Moravu. Tu sa usadila na hrade Špilberk v Brne kde strávila niekoľko nasledujúcich rokov. Karol bol v tom čase mimo kráľovstva.

Zlomovým v jej živote sa stal rok 1346, kedy bol pri obrane francúzskych záujmov v bitke pri Kreščaku zabitý kráľ Ján. V súlade s jeho závetom sa novým českým kráľom stal jeho syn. Spolu s ním bola 2. septembra 1347 Blanka korunovaná za českú kráľovnú. 1. augusta nasledujúceho roku však náhle zomrela. Jej smrť bola citeľnou stratou pre manžela, pretože napriek tomu, že ich sobáš bol pôvodne záležitosťou s výsostne dynastickými zámermi, manželstvo časom prerástlo do harmonického súžitia.

Počas manželstva s Karolom IV. sa im narodili dve dcéry:

• Margaréta Luxemburská (* 24. máj 1335 – † 7. september 1349) ∞ Ľudovít I. Veľký z Anjou (1326 – 1382)
• Katarína Luxemburská (* 1342 – † 20. máj 1386) ∞
  • 1/ Rudolf IV. Habsburský (1339 – 1365), rakúsky vojvoda
  • 2/ Oto V. Bavorský (1346 – 1379), bavorský vojvoda

• KAVKA, František. Čtyři ženy Karla IV. Královské sňatky. Praha ; Litomyšl : Paseka, 2002. 189 s. ISBN 80-7185-493-X.
• Kdo byl kdo v našich dějinách do roku 1918 / (Pavel Augusta … et al.). 4. vyd. Praha : Libri, 1999. 571 s. ISBN 80-85983-94-X. S. 40.
• Osobnosti - Česko : Ottův slovník. Praha : Ottovo nakladatelství, 2008. 823 s. ISBN 978-80-7360-796-8. S. 56.
• SPĚVÁČEK, Jiří. Karel IV. Život a dílo (1316–1378). Praha : Nakladatelství Svoboda, 1980. 721 s.
• VOŠAHLÍKOVÁ, Pavla, a kol. Biografický slovník českých zemí : 5. sešit : Bi–Bog. Praha : Libri, 2006. 478–585 s. ISBN 80-7277-309-7. S. 540–541. 44

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Blanka z Valois

• Životopisy online Blanka z Valois