Týždeň vo filme

Týždeň vo filme patril pod Československý spravodajský film. Pracovali preň rôzni autori, ktorí predtým pôsobili v Nástupe, Školfilme. Šéfredaktorom týždenníka bol Eugen Mateička. Redaktormi sa stali Štefan Ondrkal (predtým administratíva v Nástupe), Ivan Remo (pretým Školfilm) a Augustín Pitrun. Otakar Patočka a František Lukeš boli kameramanmi týždenníka.

V 60. rokoch pracoval v spravodajskom filme pomerne stabilný tím autorov, ktorý sa venovali tiež týždenníku: Ladislav Kudelka, Milan Černák, Štefan Orth, Štefan Ondrkal, Michal Rábek, neskôr aj Vlado Kubenko, Otakar Krivánek a Ivan Húšťava. Ale aj noví kameramani: Pavel Čilek, Rudolf Ferko, Jozef Grussmann, Oskár Šághy, ale už aj osvedčení Leopold Bródy, Ján Blanár, Jozef Pavlacký, Ervin Potocký. Redakciu Týždňa vo filme v tomto období presťahovali do Prahy a do Bratislavy sa vrátila až v roku 1964.

Mnohí sa vyprofilovali na režisérov dokumentárnych filmov, ktorých filmy boli značne ovplyvnené reportážnou štylizáciou - napríklad Ladislav Kudelka Chlapi z Gaderskej doliny (1963), kde podáva bez slova obraz dňa drevorubačov. Či Obec plná vzdoru (1969), Leopoldovská pevnosť (1968). Ale aj Štefan Kremnický s dielom Zakliata dolina (1966) a Otakar Krivánek Cesta (1966), ktorý neskôr nakrúcal aj hrané filmy Deň náš každodenný z roku 1969, či detský film Otec ma zderie tak či tak (1980).

Na začiatku sa distribuovalo dvanásť kópií týždenníka až do 27. júla 1945, keď sa počet zvýšil na šestnásť kópií z toho desať slovenských a šesť českých. Filmové žurnály informovali predovšetkým o najdôležitejších politických a spoločenských udalostiach týždňa, ako aj o kultúre a v čase propagandy mali výchovné poslanie. Týždenník sa púšťal v kinách vždy bezprostredne pred filmom, skladal sa z viacerých šotov (dva-deväť v jednom vydaní). V rokoch 1946 – 1948 v letnom období počas troch mesiacov vychádzali Československé filmové noviny, do ktorých prispievali aj filmári.

Po februári 1948 nastali podstatné zmeny. Záujem, ktorý mal týždenník aj o správy v zahraničí sa obmedzil na krajiny pod sovietskym vplyvom. Eugen Mateička bol nahradený Vojtechom Andreánskym a objektivizujúci charakter spravodajstva sa zmenil na propagandu.

V roku 1955 sa začala meniť štruktúra v týždenníku i prístup k spracovaniu jednotlivých tém. Všeobecné konštatovania nahradila konkrétna analýza, príspevky sa sústredili do monotematických blokov a boli spestrené o kritické fejtóny. Propaganda prestala byť hlavnou funkciou publicistiky, dôraz sa kládol na iné spoločenské funkcie, napríklad objavovanie regiónov.

Dôležitým faktorom je, že nastúpila televízia, ktorá na Slovensku začala vysielať 3.novembra 1956. Prvou spravodajskou reláciou boli Televízne aktuality a zaujímavosti a od 1.januára 1958 sa vysielali Televízne noviny. Filmový týždenník nemohol televízii konkurovať v aktuálnosti správ, preto sa sústredili na pútavosť obrazových materiálov, keďže televízne správy využívali najmä fotografie a hlásateľov. Ukazovali komplexnejší obraz slovenskej spoločnosti. Filmový týždenník ale získal širšie publikum, lebo sa vysielal už aj prostredníctvom televíznej obrazovky.

V roku 1983 bol Týždeň vo filme premenovaný na Kinožurnál.

Kinožurnál sa prestal nakrúcať v roku 1990. V roku 2015 vyšla edícia, v ktorej je na 5 DVD nosičoch skompletizovaný filmový týždenník Týždeň vo filme a Kinožurnál. Dňa 25. marca 2015 na bratislavskom Febiofeste pokrstili edíciu 5 DVD s názvom Týždeň vo filme 1945 – 1990. Krstnými rodičmi sa stali bývali redaktori spravodajského filmu Marcela Plítková, Milan Černák a režisér Rudolf Urc, ktorí sa podieľali na zostave nosičov a napísali tiež sprievodné texty.

• Zoznam dielov Týždňa vo filme (s odkazmi na detaily) na stránke SFÚ
• Zoznam dielov Kinožurnálu (s odkazmi na detaily) na stránke SFÚ
• Krst DVD Týždeň vo filme 1945 – 1990

• MACEK, Václav; PAŠTÉKOVÁ, Jelena. Dejiny slovenskej kinematografie. Martin : Osveta, 1997. 599 s. ISBN 80-217-0400-4. S. 104.