Svätý Tomáš (mesto)

Aj keď Portugalci objavili ostrov Svätého Tomáša 21. decembra 1471, história mesta Svätého Tomáša sa začala písať až v roku 1493, kedy na základe nariadenia Portugalského kráľa Jána II. boli odobratí mladší synovia židovských rodín, následne boli pokrstení a poslaní spolu s portugalskými vyhnancami (port. degredados) a černošskými otrokmi na ostrov Svätého Tomáša, aby založili novú kolóniu. Za ohnisko kolonizácie si osídlenci vybrali zátoku, ktorá sa teraz volá Ana Chaves. Začali tam stavať kostolík a domčeky. Osídlenci sa snažili pestovať plodiny so Stredomoria, ale tým sa tu nedarilo. Naopak, darilo sa cukrovej trstine dovezenej z Madeiry, ktorá sa ihneď ujala a v okolí osady vyrástli plantáže cukrovej trstiny. V roku 1535 bola osada São Tomé vyhlásená za mesto.

V druhej polovici 16. storočia prebiehala snaha západoeurópskych krajín o prevzatie Portugalských zámorských majetkov. Kvôli tejto hrozbe bolo kráľovskou listinou z apríla 1566 nariadená výstavba obranných valov a zákopov okolo mesta proti hrozbe francúzskeho útoku. Lenže vtedajší obyvatelia mesta neboli schopní čeliť sústredenému útoku. Hrozba sa naplnila v roku 1567, kedy na mesto zaútočili francúzski piráti. Všetko obyvateľstvo vtedy muselo utiecť do priľahlých lesnatých hôr a počkať, kým sa neskončí rabovanie a neodídu. Neskôr sa na niektorých plantážach vzbúrili otroci proti zaobchádzaniu so strany svojich majiteľov. Tieto vzbury vyvolali v meste mnohé nezhody. Túto situáciu využila skupina angolských stroskotancov (port. angolares) a v roku 1574 napadli statky v okolí mesta a prebojovali sa až do mesta. Provizórne milície, vytvorené obyvateľmi mesta, však tento útok odrazili. Na posilnenie obrany mesta bola v roku 1575 dokončená pevnosť São Sebastião. V roku 1585 bolo mesto zničené požiarom. Do konca 16. storočia prebehlo na statkoch v okolí mesta niekoľko vzbúr otrokov a mnohé vzbury zasiahli aj do chodu mesta Svätý Tomáš. Najvýznamnejšia bola vzbura otroka menom Amador, ktorý sa v júli 1595 postavil do čela otrokov a sústredil okolo seba 5000 černochov a mulatov. Z nich postavil vojsko o sile 800 mužov a rozdelil ich do štyroch skupín. Bez problémov dobyli mesto Svätý Tomáš, ktoré už vtedy zastávalo úlohu hlavného mesta kolónie. Amador sa prehlásil za kráľa a pustošil celý ostrov Svätého Tomáša. Až v roku 1596 sa podarilo ozbrojeným jednotkám zatknúť Amadora. V roku 1600 prišli ku brehom ostrova Holanďania, ktorí systematicky ničili a preberali Španielske a Portugalské kolónie. Ani mesto nebolo výnimkou a pod tlakom Holanďanov odišli statkári do pokojnejšej Brazílie. V tomto období výrazne poklesla výroba cukru a mesto začalo spolu s celou krajinou chudobnieť.

Holanďania nakoniec v roku 1641 opäť zaútočili a dobyli okrem mesta aj celú kolóniu Svätého Tomáša a Princovho ostrova. Stali sa pánmi tejto krajiny, až dokým ich v roku 1648 nevyhnal Brazílsky guvernér. Kolónia sa tak dostala opäť pod nadvládu Portugalcov. Ale v meste vládol chaos, ktorý bol aj všade na ostrovoch. Tento zmätok využili francúzski piráti a v roku 1709 napadli z mora mesto Svätý Tomáš. Žiadali 40 000 cruzados pod hrozbou, že zničia pevnosť São Sebastião. Takú sumu peňazí sa však nepodarilo zohnať a piráti ukradli z kráľovskej pokladnice 20 000 cruzados, zobrali rukojemníkov a odplávali do Angoly.

V 18. storočí sa mestečko Svätý Tomáš skladalo prevažne len zo slamených chyží, niekoľkých drevených domčekov, ktoré spolu s katedrálou Svätého Tomáša a vládnymi budovami z nepálených tehál tvorili čestnú výnimku. Mesto výrazne ovplyvnilo zrušenie otroctva v roku 1875 a začali sa najímať zmluvné pracovné sily (port. contratados) z ostatných kútov Portugalského impéria. Na prázdnych plantážiach v okolí mesta sa začala pestovať káva a kakao, ktorých ceny v tom čase stúpali a na ostrovoch sa im aj darilo. Krajina spolu aj s mestom začala opäť ekonomicky rásť a aj zavádzať technologické novinky. Medzi prvými novinkami pre mesto bolo vybudovanie elektrického osvetlenia v roku 1892, úzkorozchodná železnica, ktorej účelom bolo zvážanie plodín z plantáží vo vnútrozemí do prístavu v meste. Guvernér poveril výstavbou tohto diela v roku 1894 Francúza Edmonda Plantiera a spustená bola v roku 1913 v dĺžke 19 kilometrov. Radnica mesta si v roku 1898 požičala veľkú sumu peňazí a začala budovať kanalizáciu, mestský bitúnok a dôstojné budovy pre matriku a súdy. Mesto o dva roky neskôr vybudovalo aj potrebný maják na blízkom ostrovčeku Ilhéu das Cabras.

Po páde kráľa v Portugalsku a po vytvorení republiky (5. októbra 1910) sa situácia veľmi nezmenila. Statkári mali problém s presadením sa na trhu s komoditami. Situácia sa nezlepšila ani po lisabonskom vojenskom prevrate z 28. mája 1926, kedy sa ujal moci António de Oliveira Salazar. Ale ani táto zmena sa neodrazila v dobrom a aj kvôli prebiehajúcej kríze, boli statkári nútení znížiť stavy zamestnancov a nájomných robotníkov. Boli nútení aj zastaviť prevádzku železnice, ktorá potom zarástla džungľou. V tomto čase prebiehali početné šetriace opatrenia, ktoré mnohokrát vyvolávali konflikty v celej kolónii.

Červenými písmenami sa nielen do mesta vrylo "povstanie Batepá" z roku 1953, počas ktorého boli prenasledovaní a lovení černosi na príkaz guvernéra, ktorý ich bral ako odporcov kolonializmu. Počas koloniálnej vojny, ktorú viedli Portugalci v Angole, Guinei-Bissau a Mozambiku slúžilo mesto ako prístav, kde sa sústreďovali vojaci, vojenská technika a ošetrovali sa ranení.

Od 12. júla 1975, kedy Svätý Tomáš a Princov ostrov vyhlásil nezávislosť od Portugalskej republiky, sa mesto Svätý Tomáš stalo hlavným mestom nového štátu. Sídlia tu hlavné správne orgány krajiny.

Prezidentský palác

V meste sa nachádza rad historických pamiatok, ktoré sú lákadlom pre turistov. Hlavne ide o pevnosť São Sebastião, katedrála Svätého Tomáša, bývalí palác guvernéra, zachovalé budovy prvých osadníkov a Prezidentský palác. Ďalšie významné stavby v meste sú prístav, Estádio Nacional 12 de Julho, medzinárodné letisko, 2 tržnice, nemocnica, Národné lýceum a iných nižších školských zariadení, kino, knižnica, archív, vládne budovy, múzeá, budova národnej banky, mnohé pamätníky a námestia (port. praças). Mesto je plné zelene, ktorá rastie aj na stenách starých budov. Nachádza sa tu aj zázemie televíznej stanice RFI a jednej rádiovej stanice. Všetky cesty v meste sú vyasfaltované a napojené na hlavnú cestnú sieť ostrova.

Súradnice: 00°20′10″ s. š., 06°43′53″ v. d.
Mesto sa nachádza na severozápadnom pobreží ostrova Svätý Tomáš v zátoke menom Ana Chaves. Neďaleko mesta leží aj ostrovček Ilhéu das Cabras. Okraje mesta zasahujú do hustých porastov ostrova. Priemerná nadmorská výška mesta je 5 m n. m.

Obyvatelia mesta sú prevažne černosi a mulati. Prevažne patria k etniku Forro. Väčšina Portugalcov (asi 4 000) sa po vyhlásení nezávislosti z mesta odsťahovala naspäť do Európy. Tento odliv pol čiastočne kompenzovaný prílivom utečencov z Angoly.

Tabuľka, ktorá ukazuje stav obyvateľstva mesta v rôznych obdobiach:

V blízkosti mesta sú kávové a kakaové plantáže. V meste pôsobí jediné medzinárodné letisko Svätý Tomáš a aj prístav. Pomaly sa tu rozmáha aj cestovný ruch a ťažobný priemysel, ktorý má byť zameraný na ropu.

1. Klíma, Jan: Kapverdské ostrovy Svatý Tomáš a Princův ostrov. Praha: Libri; 2008, ISBN 978-80-7277-380-0, Kapitola Svatý Tomáš a Princův ostrov, s. 113-167
2. Škňouřil, Evžen; Škňouřilová, Romana: Hlavní města světa. Praha: Albatros; 2002, ISBN 80-00-01100-X, Kapitola São Tomé, s. 516-518

• 
  Snímka mesta z vesmíru
• 
  Ruch pri tržnici
• 
  Tržnica
• 
  Katedrála Svätého Tomáša (port. Sé São Tomé)
• 
  Pevnosť São Sebastião

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Svätý Tomáš (mesto)