Sudety (región)

Sudety alebo zriedkavo Sudetsko (nem. Sudetenland, poľ. Kraj Sudetów) je označenie pre pohraničné oblasti Česka, v ktorých do roku 1945 prevažovalo nemecké obyvateľstvo.

Oblasti Česka osídlené pred rokom 1945 sudetskými Nemcami.

Sudetské krajiny, sudetskí Nemci

Podľa vzoru alpské krajiny/alpskí Nemci sa Nemci z Česka (Čechy, Morava a české Sliezsko) začali označovať termínom sudetskí Nemci (nem. Sudetendeutsche; podľa pohoria Sudety, ktoré je v Čechách, na Morave a v českom Sliezsku) a české krajiny začali označovať termínom sudetské krajiny (nem. Sudetische Länder lebo Sudetenländer).

Rakúsko

Po vzniku Česko-Slovenska v roku 1918 sa termínom Sudetenland označovala jedna zo štyroch provincií (Nemecká Bohemia / Deutschböhmen, Sudety / Sudetenland, Šumavská župa / Böhmerwaldgau, Nemecká južná Morava / Deutschsüdmähren), ktoré v októbri 1918 slúžili snahám rakúskonemeckej menšiny o odtrhnutie pohraničného územia ČSR a jeho pripojenie k nemeckému Rakúsku. Česko-slovenská vláda územie všetkých štyroch provincií prakticky bez väčších vojenských akcií pripojila medzi 1. – 20. decembrom 1918.

Sudetenland na severnej Morave a v českom (sudetskom) Sliezsku zahŕňal územie zhruba s rozlohou 6 543 km² s asi 650 000 obyvateľmi a centrom v Opave.

Vo 20. a 30. rokoch 20. storočia sa termín Sudety (Sudetenland) začal používať pre väčšinu pohraničných oblastí Česka (vrátane Moravy a českého Sliezska), kde žila až do roku 1945–1946 početná nemecká menšina (3 až 3,5 miliónov občanov).

Nemecko

Termín, ktorý nadobudol územno-politický obsah, bol zneužitý nemeckými nacistami za podpory časti nemeckého obyvateľstva Sudet (najmä Sudetonemeckej strany, SdP) na rozbitie demokratického Česko-Slovenska. Toto územie bolo totiž od 10. storočia nikdy nespochybnenou súčasťou Českého štátu, resp. Krajín Českej koruny, hoci tu od 13. storočia žilo nemecké obyvateľstvo, ktoré tu malo väčšinu. Po mníchovskej dohode (1938) bolo ako Sudetenland označované celé územie odstúpené pod nátlakom veľmocí Česko-Slovenskom hitlerovskému Nemecku.

Z väčšej časti území Sudet sa vytvorila, tzv. Reichsgau Sudetenland (Sudetengau) - Ríšska župa Sudety (Sudetská župa), ktorá sa stala územne správnou jednotkou Tretej ríše a zahŕňala oblasť od Domažlicka po Moravskú Ostravu s centrom v Liberci (Reichenberg), kde mal sídlo ríšsky župný vedúci Konrad Henlein; územie sa delilo na 3 vládne obvody: Cheb (Eger), Ústí nad Labem (Aussig) a Opavu (Troppau). Zvyšok územia na juhu bol pripojený k Bavorsku a k bývalému Rakúsku.

Zo zvyšku Česka bol 15. marca 1939 vytvorený Protektorát Čechy a Morava.

Obnovené Česko-Slovensko

Po porážke nacistického Nemecka bolo celé odstúpené pohraničné územie vrátené späť ČSR a zároveň na základe článku XI. až XII. záverov Postupimskej dohody víťazných veľmocí (1945) bola drvivá väčšina nemeckého obyvateľstva vysídlená z Česko-Slovenska, aj keď tzv. divoký odsun spojený s mnohými excesmi prebiehal nezákonne fakticky už od mája 1945.

Súčasnosť

Kým česko-slovensko – rakúskou zmluvou bola otázka odškodnenia odsunutého nemeckého obyvateľstva do Rakúska fakticky vyriešená, niektorí sudetskí Nemci, napriek uzavretej česko-nemeckej deklarácii (ratifikovaná 1997), nepovažujú problém svojho odsunu a zabavenia majetku na základe „kolektívnej viny“ Benešových dekrétov za uzavretý.

(Poznámka: Právnym problémom je, alebo by mohla byť, niektorými českými a slovenskými politikmi zdôrazňovaná „kontinuita“ dnes už zastaraných Benešových dekrétov a právneho usporiadania dnešného Česka a Slovenska. Právne základy štátov dnešnej Európy sú ale založené na modernom poňatí práva.)

Pozri aj

Externé odkazy

Články:

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.