Hýfa

Hýfa je dlhá vetvená vláknitá štruktúra húb, riasoviek alebo aktinobaktérií.[1] Väčšina húb používa hýfy ako hlavný spôsobom vegetatívneho rastu a súhrnne sa nazývajú mycélium (podhubie). Hýfy tvoria aj dužinu plodníc.[2]

Hýfa rodu Penicillium
Hubové hýfové bunky 1 – stena 2 – septum 3 – mitochondria 4 – vakuola 5 – kryštál ergosterolu 6 – ribozóm 7 – nukleus 8 – endoplazmatické retikulum 9 – lipidové telo 10 – plazmová membrána 11 – spitzenkörper 12 – Golgiho aparát

Niektoré druhy hýf
  • Apresórium je špeciálna hýfa, ktorá slúži huby na prichytenie[2]
  • Haustórium – špecializovaná hýfa, slúži ako parazitický orgán, na čerpanie živín z hostiteľa
  • Dvojjadrová hýfa sa skladá z buniek, ktoré majú dve jadrá. Tvoria dužinu plodní u bazídiových húb.[2]
  • Ligatívna hýfa má hrubé steny, je dosť rozkonárená a má krátku bázu. Je bez priehradok a praciek.[2]
  • Skeletová hýfa má hrubé steny, je dlhá a nie je rozkonárená. Je bez priehradok a praciek.
  • Mliečnica je špeciálna hýfa, ktorá v plodnici vylučuje mlieko.[2]
  • Generatívna hýfa základná hýfa[2]

Referencie
  1. Madigan M; Martinko J (editors).. Brock Biology of Microorganisms. 11th. vyd. [s.l.] : Prentice Hall, 2005. ISBN 0-13-144329-1.
  2. DERMEK, Aurel; LIZOŇ, Pavel. Malý atlas húb. [s.l.] : Slovenské pedagogické nakl., 1980. 546 s.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.