Spriggina

Spriggina rástla na dĺžku asi 3 cm a mala podlhovastý tvar. Organizmus bol segmentovaný bez spojených segmentov, pričom segmenty boli niekedy zakrivené[5]. Horný povrch organizmu bol pokrytý radom prekrývajúcich sa kutikulárnych doštičiek; spodok tvoril spárované doštičky[5].

Prvé dva segmenty tvorili prednú časť, „hlavu“. Predný segment je v tvare podkovy, na jeho hornom povrchu je pár prehĺbenín, ktoré môžu predstavovať oči[5]. Druhý segment môžu byť antény.

Niektoré fosílie majú v strede polkruhovej hlavy kruhové ústa, i keď je interpretácia obmedzená malou veľkosťou stvorenia v porovnaní s veľkými zrnami pieskovcov, v ktorých je zachovaná[5]. Nohy sa nezachovali.

Symetria nie je presne dvojstranná[5], ale javí sa ako kĺzavá reflexia, kde sa opačné segmenty posunú o polovicu intervalu[6]. V niektorých vzorkách sa segmenty tela nakláňajú dozadu a vytvárajú zhruba vzory tvaru „V“; zatiaľ čo v iných sú viac alebo menej priame. Zdá sa, že medzi týmito dvoma extrémami existujú pomerne komplexné rozdiely.

Spriggina je známa iba z ediakarského podložia. Fosílie z pohoria Vindhja, spoľahlivo datované na vek približne 1 200 miliónov rokov[7], boli klasifikované ako Spriggina[8], ale s najväčšou pravdepodobnosťou predstavujú mikrobiálne artefakty[7]. Spriggina mala tvrdé, aj keď nekalcifikované telo, evidentné z nájdených fosílií: vždy ako otlačok na spodnom povrchu fosílneho lôžka.

Digitálne upravená snímka fosílie Spriggina

Podobne ako aj iná ediakarská biota aj vzťah rodu Spriggina k iným skupinám nie je jasný. Určitú podobnosť má so živým mnohoštetinavými červami Tomopteris a Amphinomidae[9], ale jeho nedostatok chaét (makrotrichií) spolu s ďalšími dôkazmi naznačuje, že sa nemôže radiť do tohto kmeňa[10]. Bol tiež porovnávaný s radom Rangeomorpha[11], členmi ediakarskej bioty, ktoré môžu predstavovať samostatnú ríšu[12]. Zatiaľ čo jeho kĺzavá symetria môže naznačovať opak, niektorí ďalší vedci považujú rod Spriggina za článkonožce; ich povrchová podobnosť s trilobitmi môže naznačovať úzky vzťah aj k tejto triede[11]. Alebo táto podobnosť môže byť ďalším príkladom konvergentnej evolúcie[13]. Spriggina mohla byť dravá a mohla mať úlohu pri začatí kambrickej explózie[14].

Rod bol pomenovaný po Reginaldovi Spriggovi, ktorý objavil ediakarské fosílie v pohorí Ediacara Hills, súčasť Flinders Range v Južnej Austrálii a bol zástancom ich uznania ako mnohobunkových organizmov[1][15].

Spriggina floundersi je v súčasnosti jediným všeobecne akceptovaným druhom tohto rodu. Konkrétny názov „floundersi“ sa vzťahuje na amatérskeho austrálskeho hľadača fosílií Bena Floundersa[16]. Spriggina ovata sa teraz klasifikuje vo svojom vlastnom rode Marywadea[17].

• Spriggina floundersi – Glaessner, 1958[18]
• Spriggina borealis – Fedonkin, 1979[18]

Marywadea ovata (syn. Spriggina ovata) – Glaessner & Wade, 1966, hlava trochu asymetrická a širšia ako u S. floundersi[18] V minulosti bola súčasťou rodu[17].

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Spriggina na anglickej Wikipédii.