Spermia

Spermia je samčia alebo mužská pohlavná bunka, ktorá vzniká v samčích (mužských) pohlavných orgánoch a je spôsobilá k oplodneniu samičieho (ženského) vajíčka. Patrí medzi gaméty a má haploidný počet chromozómov.

Schéma spermie

Spermie patria vôbec k najmenším živočíšnym bunkám. Väčšinou sú pohyblivé vďaka tomu, že majú jeden alebo viac bičíkov, alebo sú schopné amébovitého alebo inak nazývaného piadaveho pohybu. Na rozdiel od vajíčok zrelé spermie majú mitochondrie situované na báze bičíka.

Vznik

Spermie vznikajú z tzv. primordiálnych gonocytov (prapohlavných buniek), ktoré sú sústredené v gonádach. Z hľadiska zárodočných vrstiev sú v všetkých trojlistovocov (Triblastica) mezodermálneho pôvodu. Proces vzniku spermií sa nazýva spermatogenéza. Pôvodne diploidný primordiálny gonocyt sa zmení na bunku zvanú spermatogónia, ktorej mitotickým delením vznikne bunka nazývaná spermatogónia A. Ďalším mitotickým delením vznikne jedna kmeňová bunka a 24 spermatogónií B. Po ďalších mitotických deleniach spermatogónii B vzniknú tzv. primárne spermatocyty, bunky stále diploidné, ktoré však už vstupujú do prvej fázy meiotického (redukčného) delenia. Po prvom meiotickom delení vzniknú dva sekundárne spermatocyty, po druhom spermatídy. Spermatída už má vhodný (haploidný) počet chromozómov. Jej vývoj, čiže premena na spermiu sa uskutoční kondenzáciou jadra, odvrhnutím časti cytoplazmy a vznikom bičíka.

Meiotické delenie neprebehne, pokiaľ má samec v somatických (telových) bunkách už haploidný počet chromozómov. Príkladom je samec včely (trúd).

Syntéza proteínov

Dlho sa predpokladalo, že spermia je proteosynteticky neaktívna (nie je schopná tvoriť proteíny), pretože má veľmi kondenzovanú DNA, čo znemožňuje transkripciu. Avšak zistilo sa, že spermia si so sebou nesie mRNA, ktorú je v priebehu pobytu v samičom reprodukčnom trakte schopná prekladať a dopĺňať tak svoje proteíny. Syntéza však neprebieha na normálnych cytoplazmatických ribozómoch, ale na ribozómoch pochádzajúcich z mitochondrie (ribozómy prokaryotického typu).[1],[2]

Zaujímavosti
  • Životnosť ľudskej spermie po ejakulácii: 30 sekúnd až 6 dní (v závislosti od podmienok prostredia)
  • Vzdialenosť, ktorú musí prekonať ľudská spermia, aby oplodnila vajíčko: 7,5 až 10 cm

Referencie
  1. Gur Y, Breitbart H., "Mammalian sperm translate nuclear-encoded proteins by mitochondrial-type ribosomes." Genes Dev. 2006 Feb 15;20(4):411-6. Epub 2006 Jan 31.
  2. Gur Y, Breitbart H.,"Protein synthesis in sperm: dialog between mitochondria and cytoplasm." Mol Cell Endocrinol. 2008 Jan 30;282(1-2):45-55. Epub 2007 Nov 22.

Zdroj
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • Radovan Malina: Všeobecná zoológia – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.