Tinsel

Tinsel a Special Tinsel boli krycie mená rušiaceho systému rádiovej komunikácie, ktorý používala britská RAF proti rádiom navádzaným nočným stíhačom Luftwaffe počas druhej svetovej vojny. Spočívala vo vysielaní hluku na frekvenciách používaných na hlasovú komunikáciu medzi pozemným strediskom riadenia a nemeckými stíhačmi.

Širokopásmová letecká rádiostanica pozostávajúca z prijímača R1155 a vysielača T1154 (dolu), využívaná aj pri systéme Tinsel

Situácia

Nemecká obrana proti nočnému bombardovaniu spočívala počas celej vojny najmä na využívaní pozemných radarových staníc. Každá stanica mala pridelenú skupinu lietadiel vo svojom sektore, ktoré po zameraní cieľa rádiovo navádzala. Rádiová komunikácia prebiehala v pásme 3 – 6 MHz. Na narušenie systému bolo potrebné buď rušiť radary, alebo prebiehajúcu hlasovú komunikáciu.

Tinsel

Systém Tinsel bol určený pre rušenie hlasovej komunikácie medzi pozemným strediskom riadenia a nemeckými stíhačmi. V každom bombardéri RAF boli upravené vysokofrekvenčné rádiové vysielače a pod kapotou motora bol namontovaný mikrofón. Radista počas náletu prechádzal pridelené frekvencie a ak na nich zachytil nemčinu, nastavil vysielač na túto frekvenciu a spustil na nej vysielanie hluku motora snímaného mikrofónom.[1]

Nasadenie a protiopatrenia

Systém Tinsel sa používal spoločne so systémom Mandrel,ktorý bol určený pre rušene radarov. Prvýkrát boli oba použité pri nálete na Mannheim 6. decembra 1942. Z náletu sa nevrátilo iba 9 z 272 lietadiel (3,3 %), čo boli veľmi nízke straty. Účinok systému Tinsel trval niekoľko mesiacov, dlhšie ako účinok rušenia Mandrel. Prvou reakciou Luftwaffe bolo zvýšenie výkonu pozemných vysielačov tak, aby sa pokyny leteckých navádzačov dali rozumieť aj napriek rušeniu. Ďalším krokom bolo zabudovanie dodatočných prijímačov do nočných stíhačiek. Tieto pracovali vo frekvenčnom pásme 28 – 42 MHz, ktoré nebolo systémom Tinsel rušené. Aj naďalej sa však v nočných stíhačkách používali aj pôvodné prístroje, preto rušenie systémom Tinsel vydržalo až do konca vojny.[2]

Special Tinsel

Nevýhodou systému Tinsel bolo, že radarový operátor v každom bombardéri musel počas letu aktívne vyhľadávať používanú frekvenciu. Inovácia Special Tinsel túto nevýhodu odstránila. O vyhľadanie práve používanej frekvencie sa postarala pozemná monitorovacia stanica. Po zachytení komunikácie odvysielala používanú frekvenciu a všetci radaroví operátori v lietadlách zúčastňujúcich sa náletu ju naladili a zapli vysielanie hluku motorov.[3]

Referencie
  1. Price (2006, s. 101)
  2. Price (2006, s. 102)
  3. Price (2006, s. 161)

Zdroje
  • PRICE, Alfred. Nástroje temnot. Historie elektronické války 1939 – 1945. Praha : Mladá fronta, 2006. 272 + 16 s. ISBN 80-204-1373-1. (česky)

Pozri aj
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.