Slash (hudobník)

V päťnástich dostal akustickú gitaru, na ktorej sa naučil hrať. Jeho hudobné vzory v mladosti boli Led Zeppelin, Rory Gallagher, Eric Clapton, The Rolling Stones, Queen, Aerosmith, Jimi Hendrix, AC/DC a Jeff Beck. Prvá pieseň, ktorú sa naučil zahrať, bola „Smoke on the Water“ od Deep Purple. Chodil na hodiny gitary, ale chcel sa naučiť piesne, ktoré sa mu páčili. Začal sa venovať 12 hodín denne hre na gitare, čo pochopiteľne malo dopad na školské výsledky a Saul nakoniec zanechal štúdium. Zúčastnil sa na konkurze glam metalovej skupiny Poison a stal sa dokonca finalistom.

V roku 1983 so svojim kamarátom z detstva Stevenom Adlerom založili skupinu Road Crew (podľa názvu piesne Motörhead „We Are The Road Crew“). Na post basgitaristu si dali do miestnych novín inzerát a prihlásil sa naň Duff McKagan. Po rozpade Road Crew sa pripojili k zoskupeniu Hollywood Rose, vedenom Axlom Rosom s ktorým sa Slash stretol už predtým, keď Axl a jeho spoluhráč Izzy Stradlin hľadali do skupiny nových členov.

Neskôr, keď sa gitarista Tracii Guns a bubeník Rob Gardner Axlovej novej skupiny Hollywood Rose nemohli zúčastniť na prvých vystúpeniach v Seattle, Slash a Adler sa dobrovoľne pripojili ako noví členovia. Krátko nato sa skupina premenovala na Guns N’ Roses. Po turné Use Your Illusion Tour sa Slash stal americkým obyvateľom.

Ešte počas pôsobenia v Guns N’ Roses, mal aj spoločné vystúpenia s takými rozličnými umelcami ako Lenny Kravitz, BLACKstreet, Michael Jackson a Queen. Slash je neslávne známy za svoju reč v roku 1990 na American Music Awards. Po obdržaní druhej ceny pre Guns N’ Roses, on a Duff McKagan sa potkýnajúc dostali na pódium zjavne opití, držali alkoholické nápoje a fajčili cigarety. Slash stihol dvakrát zanadávať vo svojej nejasnej reči, než bol prerušený hudbou a kamera sa zamerala na oponu s AMA logom. Po vyslovení prvej nadávky sa z davu ozvalo lapanie po dychu, nato Slash si zakryl ústa a so smiechom povedal „oops“.

V roku 1991 sa Guns N’ Roses vydali na 28-mesačné turné Use Your Illusion Tour, ktoré sa krylo s vydaním ich nových albumov Use Your Illusion I a Use Your Illusion II. Albumy sa líšili od predošlých, obsahovali viac estetických a dramatických piesní ako „November Rain“ a „Estranged“. Tieto piesne spolu s baladami ako „Don't Cry“ prispeli k napätiu v skupine čo viedlo k odchodu členov o pár rokov neskôr. Slash neskôr toto uviedol ako kľúčovú zložku jeho neschopnosti pracovať s Axlom.

Neblaho známe svetové turné pokračovalo a Slash si urobil meno medzi najlepšími gitaristami súčasnosti. Skoro každé vystúpenie obsahovalo jeho sólo, trvajúce 5 až 15 minút, pri ktorom dav ohromoval svojím výnimočným nadaním. Ako fanúšik filmu Krstný otec, počas každého živého koncertu hral zvučku z neho.

Na konci turné, po vydaní albumu The Spaghetti Incident?, ktorý bol posledný so Slashom, opustil kapelu a znova sa do nej vrátil. V rokoch 1994 a 1995, začal s vlastným projektom, ktorý nazval Slash's Snakepit. Členmi boli bývalý gitarista GN'R Gilby Clarke a bubeník Matt Sorum a v roku 1995 vydali debutový album It's Five O'Clock Somewhere.

Okrem toho Slash vystúpil spolu s Michaelom Jacksonom na MTV Video Music Awards v roku 1995. Slash hral na gitare v piesni „Black or White“, zahŕňajúce 90 sekundové sólo, počas ktorého si Jackson vymenil oblek pre ďalšiu pieseň „Billie Jean“. Slash vystúpil s Jacksonom znova 10. septembra 2001 na oslave Jacksonovho 30. výročia vystúpenia v Madison Square Garden v New Yorku.

Slash GN'R oficiálne opustil v roku 1996 s vyhlásením, že by ďalej nedokázal pracovať s Roseom. Údajne mal niekoľko nezhôd s Axlom kvôli hudobnému smeru, akým sa skupina poberá a tiež za spôsob vedenia skupiny. Bol rozzúrený, keď Axl nahradil gitarovú pasáž Clarka v piesni „Sympathy for the Devil“ za nahrávku Paula Tobiasa. Neskôr sa zameral na Slash's Snakepit, odohral niekoľko koncertov ešte predtým ako sa kapela v tom roku rozpadla. Znova vytvoril Snakepit v roku 1998, no znova sa rozpadli v júli 2001 po vydaní druhého albumu Ain't Life Grand.

V roku 2003 sa zúčastnil na comebackovej nahrávke „Birdland“ skupiny Yardbirds, ktorá obsahovala nové nahrávky ich najväčších hitov a na vystúpeniach vystupuje aj s bývalými členmi (Jeff Beck, Joe Satriani, Steve Vai, Brian May, Steve Lukather, Jeff "Skunk" Baxter, Johnny Rzeznik, Martin Ditchum a Simon McCarty). Piesne boli súčasťou albumu Favored Nations. Slash sa predstavil v piesňach „Over, Under, Sideways, Down“ ako hlavný gitarista.

Od polovice 90. rokov až do začiatku nového storočia hrával Slash s mnohými kapelami, väčšinou ako hosť na albumoch a koncertoch. Hrával rozličné hudobné žánre a až do roku 2002 nebol v žiadnej kapele ako člen. V tomto roku on, Duff McKagan a Matt Sorum sa znova spojili, aby vystúpili na rozlúčkovom koncerte bubeníka Randy Castilla. Pochopili, že to medzi nimi stále funguje, tak sa rozhodli spolu založiť novú skupinu.

Velvet Revolver začínal pod názvom The Project. Slash, McKagan a Sorum zariskovali a pokúšali sa nájsť nového speváka. Druhým gitaristom bol Izzy Stradlin, ale nefungovalo to, lebo Stradlin mal odpor k vyrážaniu na turné a tiež k spolupráci s novým spevákom. Nakoniec sa ním stal Dave Kushner, ktorý predtým vystupoval spolu s McKaganom. Mnoho mesiacov počúvali demo nahrávky potenciálnych spevákov, monotónny proces, ktorý bol zdokumentovaný stanicou VH1. Po niekoľkých mesiacoch už boli pripravení sa na to vykašľať. Avšak skupina Stone Temple Pilots sa práve rozhodla dať si predĺženú prestávku a spevák Scott Weiland si dodal odvahy a odhodlal si vyskúšať „The Project“. Slash, Duff, a Matt začali okamžite s ním pracovať a tak Velvet Revolver mohol vzniknúť.

Skupina v roku 2004 odohrala niekoľko koncertov a vydala svoj prvý singel „Set Me Free“, ktorý sa objavil na soundtracku filmu Hulk. Ešte v júni vydali svoj debutový album Contraband. Vydali sa na 19-mesačné turné, zatiaľ čo album sa stal platinovým. Turné skončilo v januári 2006 a skupina vydala druhý album s názvom Libertad v roku 2007.

• 1987 - LP Appetite for Destruction
• 1988 - LP G N' R Lies
• 1991 - LP Use Your Illusion I
• 1991 - LP Use Your Illusion II
• 1993 - LP "The Spaghetti Incident?"

• 1995 - LP It's Five O'Clock Somewhere
• 2000 - LP Ain't Life Grand

• 2004 - LP Contraband
• 2007 - LP Libertad
• 2007 - EP Melody and the Tyranny

• 2010 - Slash[3]
• 2012 - Apocalyptic Love[4]
• 2014 - World On Fire[5]
• 2018 - Living the dream