Slúžnovský okres
Slúžnovský okres alebo slúžnovský obvod (lat. processus/ reambulatio, maď. szolgabírói járás, nem. Stuhlbezirk) je názov administratívnej jednotky v Uhorsku (potom krátko aj v Česko-Slovensku), z ktorej pozostávali župy/stolice. Názov v slovenčine vychádza z toho, že na čele okresu bol slúžny, teda šľachtic, ktorý vykonával správu okresu.
Boli vytvorené začiatkom 15. storočia s cieľom zjednodušiť administratívu. Spočiatku bola každá stolica/župa rozdelená na štyri slúžnovské okresy, neskôr sa ich počet menil, niektoré stolice mali len dva okresy iné aj päť. Počet slúžnovských okresov od 18. storočia stúpal.
Každý okres sa ďalej delil na obvody - circuli, ktorých zvyčajne bolo 2-6.
Jozefínska reforma (1785 - 1790)
Prvá (dočasná) reforma v rozdelení a počte týchto okresov nastala až počas reforiem Jozefa II., kedy sa ich hranice upravili tak, aby boli čo najdostupnejšie obyvateľom okresu. Kráľovskí komisári, ktorí mali župy rozdeliť na nové slúžnovské okresy mali dbať na to, aby tieto boli približne rovnako veľké s podobným počtom obyvateľov.
Pri formovaní okresov sa malo dbať na zemepisnú polohu sídiel, reliéf a vodné toky, aby bolo centrum dostupné v každom ročnom období. Počet slúžnovských okresov sa vo väčšine žúp zmenšil, okrem Spišskej župy, kde došlo k spojeniu župy a Provincie XVI spišských miest a Nitrianskej župy vzhľadom na jej veľkú rozlohu (najväčšia župa na Slovensku).
V roku 1790 bola jozefínska reforma zrušená.
Predstavitelia okresu
Predstaviteľom slúžnovského okresu bol tzv. slúžny (po latinsky iudices nobilium, čiže šľachtický sudca) (pôvodne boli sudcami kráľovských servientov), ktorý vykonával správu svojho okresu. Bol volený šľachtou (zemanmi) príslušného okresu. Slúžni pôsobili hlavne v súdnictve, neskôr sa zúčastňovali na politickej správe, výrube a vyberaní daní a cirkevného desiatku. Od 15. storočia mali aj svojich zástupcov - podslúžnych. Podslúžni stále na čele obvodov (circuli).
Hoci predstaviteľom župy bol župan, skutočnú moc mali v rukách podžupani a slúžni.