Skús ma objať

Na prelome rokov osemdesiatych a deväťdesiatych začal Luther pracovať na filme Skús ma objať podľa námetu Martina Bútoru, pričom celá audiovízia práve prechádzala zásadnými transformáciami, ktoré boli spojené so zmenou politického režimu a nežnou revolúciou v roku 1989. Príbeh, odohrávajúci sa v Bratislave na sklonku socialistického režimu, bol pre scenáristov Bútoru, Luthera a Mariána Puobiša zaujímavou možnosťou o sebareflexiu ešte bez odstupu, v ktorej zachytili a potvrdili sužujúci životný pocit z rokov minulých.

Dej sa odohráva v roku 1988, začína známou sviečkovou demonštráciou a jeho hrdinom je sociológ Oskar, ktorý zbiera po domovoch dôchodcov materiál k akademickej štúdii. Časté návštevy starobincov ho však utvrdzujú v tom, že on do takéhoto „bordelu“, ako sám situáciu pomenuje, dieťa priviesť nechce. Spolu so svojou ženou Ľubou žijú v intímnom aj verejnom provizóriu. Ona je romantička túžiaca po novom byte a dieťati, on smoliar, hľadajúci zmysel života. Spolu s kamarátmi, gynekológom Ivanom a stomatológom Lacom, sa prebíjajú totalitnou každodennosťou a musia narábať s tým, čo majú k dispozícii. Oskar si začne románik s upratovačkou, ktorá je taktiež protirežimovo zameraná - na Oskarovom stroji prepisuje samizdat. Ľuba začne byť žiarlivá, no jej emócie sú ovplyvnené aj pocitom stiesnenosti, keďže s Oskarom bývajú v malom, ošarpanom byte. Oskar sa dostáva do nepríjemných situácií, kedy musí riešiť problémy iných. Musí previezť zosnulú matku kamaráta Laca zo starobinca do Bratislavy, keďže Laco je na dovolenke v Grécku. Lacova mama mu zanechala drahý šperk, ktorý si nechce nechať ani on ani Laco. Šperk Oskarovi náhodou ukradnú znovu kvôli jeho prílišnej nerozhodnosti. Jeho pohľad na svet je tvorený silnými kontrastmi. Kontrastom je slnko, ako symbol života, ktorý ho vytvára, no zároveň ho aj pod vplyvom slnečných búrok zhoršuje. Kontrastom je aj korupcia Oskarovho šéfa, ktorý namiesto pomoci starým ľuďom nemá problém odobriť sfalšovanú anketu. Alebo samizdat, ako opozícia voči nepotrebným teoretickým štúdiám. Nosným kontrastom celého príbehu je však protiklad života a smrti. Život a jeho zrod je reprezentovaný túžbou Ľuby po dieťati a smrť sa nás dotýka cez dožívanie starých ľudí v domovoch. Aj samotné dožívanie je vo filme stvárnené kontrastne – ako bolestné utrpenie v anonymite domova dôchodcov a naproti tomu pokojná staroba reprezentovaná Oskarovou susedou, o ktorú sa s láskou stará jej dcéra. Práve v takýchto detailoch je film najviac realistický.

Film bol po uvedení v kinách neskôr vysielaný v dlhšej, dvojdielnej verzii aj v televízii. Každá z častí trvá približne hodinu a pol, takže výsledné dielo je takmer o 60 minút dlhšie ako kinoverzia. Tá je chudobnejšia o veľa menších, no na dokreslenie príbehu podnetných scén, ktoré museli tvorcovia kvôli minutáži vystrihnúť. Napríklad Ľuba vďaka „pridaným“ scénam nadobúda ľudskejší rozmer, keď vidíme, ako sa strachuje o strateného Jurka, načierno vybavuje byt s bývalým milencom svojej kamarátky alebo ustráchaná ide čakať Oskara na vlakovú stanicu. Televízna verzia filmu sa tak najviac približuje pôvodným predstavám tvorcov.

• Václav Vydra – Oskar Konček
• Veronika Žilková – Ľuba Končeková
• Juraj Deák – Laco Toman
• Ingrid Timková – Heda Tomanová
• Viliam Klimáček – MUDr. Šrámek
• Barbara Hanzlíková - Saša

• Architekt: Viera Dekišová
• Návrhy kostýmov: Anna Hroššová
• Strih: Dušan Milko
• Vedúci výroby: Viliam Čánky
• Exteriéry: Bratislava, Košatky, Sobotište, Kamenný mlyn
• Premiéra: 7. december 1991
• Televízna premiéra: 25. máj 1992 (I. diel), 27. máj 1992 (II. diel)

• http://www.miloslavluther.sk/?categ=dlhometrazne_filmy&page=skus_ma_objat
• http://www.sfd.sfu.sk/main.php?idf=345
• http://www.csfd.cz/film/27116-skus-ma-objat/