Alžbeta Bavorská (Sissi)

Alžbeta Amália Eugénia (ako znelo jej celé meno) bola dcéra bavorského vojvodu Maximiliána Jozefa (* 1808 – † 1888) a vojvodkyne Ludoviky Vilhelmíny Bavorskej (* 1808 – † 1892). Mala sedem súrodencov, narodila sa ako tretia v poradí. V útlom detstve mala najbližšie k svojej staršej sestre Helene, avšak keď mala Sissi deväť rokov, vychovávateľka usúdila, že Helena má na nežnejšiu Sissi príliš veľký vplyv. Preto ich držali trochu od seba a Sissi sa začala pripájať k o dva roky mladšiemu bratovi, Karolovi Teodorovi.

Pochádzala z vedľajšej, nesuverénnej vetvy rodu Wittelsbachovcov. Jej matka bola dcérou bavorského kráľa Maximiliána I. a sestrou Žofie, matky Františka Jozefa I.

Alžbeta vyrastala stranou od bavorského dvora. Zimy trávila rodina v mníchovskom paláci, leto v possenhofských záhradách. Na rozdiel od väčšiny vtedajších princezien vyrástla z nej vzdelaná, ambiciózna, nekonvenčná, slobodomyseľná a citlivá dievčina. Ako dieťa žila v tieni Heleny. S ňou sa pôvodne počítalo v sobášnych plánoch Žofie Bavorskej ako s nastávajúcou manželkou jej syna Františka Jozefa. K zasnúbeniu páru malo dôjsť v cisárskom letnom sídle v Bad Ischl, kam Ludovika cestovala s oboma dcérami. No tu sa cisár zamiloval do mladšej z nich, Alžbety, a aj napriek protestom svojej matky sa s ňou 23. apríla 1854 oženil.

Pôvodne šťastné manželstvo narážalo od začiatku na úskalia spôsobované neprimeranými zásahmi Alžbetinej autoritatívnej svokry Žofie. Aj napriek tomu, že to s ňou Žofia myslela dobre, bola prezieravá a myslela politicky, Sissi na viedenskom dvore trpela. Cítila sa príliš obmedzovaná prísnou spoločenskou etiketou, na ktorú nebola zvyknutá, chýbala jej vlasť a súrodenci. Všetky ústrky spočiatku trpela a vzdala sa boja o výchovu svojich dvoch dcér, ktoré jej svokra hneď po narodení vzala a umiestnila do blízkosti svojich komnát, ďaleko od Sissi. No po zverení výchovy jej syna Rudolfa arcivojvodkyni Žofii demonštratívne opustila dvor. Až neskôr si vymohla ukončenie prísnej vojenskej výchovy svojho syna.

Busta "Sissi" v Alžbetinom parku v Ostrihome, Maďarsko

Všeobecne bola známa jej náklonnosť k Maďarom. Na cisárskom dvore presadzovala maďarské záujmy, v úzkej spolupráci najmä s uhorským politikom Júliusom Andrášim. Vehementne sa zasadzovala za ústupky Maďarom v roku 1867. Neváhala sa stýkať ani s bývalými revolucionármi z rokov 1848 – 1849, vďaka čomu je dodnes v Maďarsku uctievaná ako „národná“ kráľovná. Svoju prvú cestu po Uhorsku však musela kvôli smrti svojej prvorodenej dcéry Sophie dňa 25. mája 1857 náhle prerušiť. Sissi cítila výčitky, pretože Žofia ju pred cestou varovala a odporúčala, aby Sophiu nechali doma.

V 60. rokoch 19. storočia Alžbetu považovali za najkrajšiu panovníčku na svete. Preslávila sa ako skvelá jazdkyňa. Držala prísne diéty a neustále cvičila. Veľmi si zakladala na svojich vlasoch a ich úprave venovala aj niekoľko hodín denne. Starala sa jej o ne výsostne dvorná dáma Franziska "Fanny" Feifaliková, ktorá bola pre Alžbetu jednou z najdôležitejších osôb. Na dvore mala vďaka tomu výsostné postavenie, čo sa prejavilo aj faktom, že jej Sissi povolila svadbu aj napriek tomu, že cisárovnej mohli obyčajne robiť spoločnosť len slobodné dámy. Skladala verše v štýle H. Heineho vždy, keď sa jej mimoriadne silne zmocnil nejaký pocit. Naučila sa novogréčtinu a venovala sa s veľkým zaujatím štúdiu antických dejín. Na ostrove Korfu, kam rada cestovala, si dala postaviť zámok nazvaný podľa jej obľúbeného antického mýtického hrdinu Achilleion.

Povinnosti rakúskej cisárovnej nevykonávala, venovala sa takmer výlučne vlastnej osobe. Obrovským psychickým šokom bola pre ňu samovražda jej syna Rudolfa. Z tejto traumy sa až do konca života nespamätala. Odvtedy chodila zásadne v čiernom oblečení a vyhýbala sa Viedni. Často cestovala do Mníchova.

V júli 1898 podnikla cestu do Švajčiarska. Počas nej v Ženeve pri prichádzaní k prístavisku ju s jej spoločníčkou Irmou Sztárayovou prepadol taliansky anarchista Luigi Lucheni. Spáchal na ňu atentát, bodol ju trojhranným pilníkom a Alžbeta tomuto zraneniu podľahla. Atentátnika zadržali, svoj čin však nikdy neoľutoval. Odsúdili ho na doživotie, ale vo väzenskej cele spáchal samovraždu.

• Bronzovú sochu Alžbety od Gyulu Donátha z roku 1903 možno nájsť v kúpeľnom parku v Bardejovských Kúpeľoch. Bustu na Mestskom úrade v Poltári a v Južnom parku v centre Prešova.
• Po cisárovnej Alžbete bol pomenovaný cestný most spájajúci Komárno a Komárom, Alžbetin most.
• Osobnosť "Sissi" najviac preslávil a spopularizoval rakúsky rovnomenný film Ernsta Marischku z roku 1955 s herečkou Romy Schneider v hlavnej úlohe.
• Narodená na Štedrý deň s jedným mliečnym zubom – povery vraveli, že takéto deti boli predurčené na šťastný život. Tento zub je vystavený vo Viedni.
• Ovládala 11 jazykov.
• Bola veľmi poverčivá a zúčastňovala sa špiritistických seáns.

S manželom, cisárom Františkom Jozefom I. mali štyri deti:

• Žofia (* 5. marec 1855 – † 25. máj 1857)
• Gizela (* 12. júl 1856 – † 27. júl 1932), manžel Leopold (* 1846 – † 1930), bavorský princ
• Rudolf (* 28. január 1858 – † 30. január 1889), manželka Štefánia Belgická (* 1864 – † 1945), belgická princezná
• Mária Valéria (* 22. apríl 1868 – † 6. september 1924), manžel František Salvator Toskánsky (* 1866 – † 1939), 10 detí

• HAMANNOVÁ, Brigitte: Alžběta : císařovna proti své vůli. Praha : Odeon, 1997, 535 s. ISBN 80-207-0546-5
• KODAJOVÁ, Daniela: Cisárova manželka Alžbeta Bavorská : Život, smrť a mýtus. In: Historická revue, roč. XXVII, 2016, č. 11, s. 12 – 17.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alžbeta Bavorská (Sissi)