Štefánia Belgická

Princezná Štefánia, plným titulom „Štefánia Belgická, princezná zo Saska-Coburgu a Gothy, vojvodkyňa zo Saska, rakúska a uhorská korunná princezná a kňažná von Lónyay“ sa narodila v zámku Belvedere v belgickom Laekene neďaleko Bruselu.

Jej detstvo nebolo šťastné. Spolu so staršou sestrou Louisou sa im dostalo málo rodičovskej pozornosti a jej mladosť sa skončila keď si ju už ako 15-ročnú, po viacerých neúspešných pokusoch na ženbu, ako nádejnú nevestu vyhliadol následník rakúskeho cisárskeho trónu korunný princ Rudolf.

Ako 17-ročná sa zaňho aj vo Viedni, v augustiniánskom kostole, 10. mája 1881 vydala. Do tohto manželstva vkladal habsburský dom i celé Rakúsko veľké nádeje. Štefániu viedenské obyvateľstvo prijalo s nadšením vo viere v skoré narodenie pokračovateľa rodu a po Rudolfovi i jeho nástupcu na cisárskom tróne. Jej postavenie v cisárskej rodine však už od samého počiatku bolo obťažné. Cisárovná Alžbeta nevestou pohŕdala a cisár František Jozef I. sa k nej správal nanajvýš odmietavo.

Štefánia s manželom Rudolfom

I vzťah medzi manželmi čoskoro po svadbe dostával trhliny najmä kvôli Rudolfovmu neviazanému spôsobu života. V prvých rokoch manželstva sa Rudolf snažil aspoň o zachovanie zdania dobrého vzťahu navonok. Štefánia bola presvedčená, že k normálnemu súžitiu príde po narodení potomka.

V roku 1883 – po mnohých mylných hláseniach a dlhom napätom očakávaní – otehotnela. No i táto skutočnosť sa na zlepšení vzťahu medzi manželmi neprejavila. Rebelský a nevyspytateľný Rudolf sa Štefánii stále viac odcudzoval až ich vzťah úplne ochladol. Očividne ju nemiloval a svoj cynizmus voči Štefánii dával otvorene najavo pri mnohých príležitostiach. Nebolo tajomstvom, že je manželke neverný. V dôsledku svojich pretrvávajúcich milostných avantúr Štefániu dokonca nakazil venerickou chorobou (čím sa stala neplodnou). Ale i Štefánia mala tajného ctiteľa. Bolo ním poľské knieža Artur Potocki, s ktorým sa zoznámila v roku 1887.

Štefániino tehotenstvo napokon prinieslo narodenie jedinej dcéry Alžbety Márie (* 1883 – † 1963). Pretože však (v súvislosti so Štefániinou neplodnosťou) už nebola nádej, že manželstvo prinesie očakávaného mužského potomka, začalo sa čoraz častejšie hovoriť o rozvode. No k tomuto aktu nedošlo. Šesť rokov po narodení svojej dcéry Rudolf svoj škandálmi ovenčený život ukončil. Dňa 30. januára 1889 na zámku Mayerling zavraždil svoju milenku Mary, barónku Vetserovú a následne spáchal samovraždu.

Mladej vdove sa tým náhle rozplynula budúcnosť manželky panovníka habsburskej monarchie. Nevyšiel ani druhý pokus jej svokra, cisára Františka Jozefa I., aby sa vydala za druhého následníka trónu Františka Ferdinanda d´Este.

Po smrti svojho manžela Štefánia bola nútená spoznať spoločenské mravy panujúce na viedenskom cisárskom dvore v plnej nahote. Prísna etiketa habsburského domu okliešťovala jej výsady. Štefánia nesmela zastupovať neprítomnú cisárovnú pri dvorských ceremóniách. Cisár František Jozef I. sa k nej správal rezervovane, vyhýbala sa jej i dvorská kamarila. Habsburský dvor jej dával najavo, že už nie je žiadúca. Začala podnikať dlhé poznávacie cesty po Európe.

Po jedenásťročnom vdovstve a neustálom cestovaní sa opäť vydala, tentoraz za obyčajného uhorského grófa Eleméra Lónyaya (Elemér Lónyay von Nagy-Lónya a Vasaros-Nameny), ktorý nepochádzal z panovníckeho rodu. Mohol sa popýšiť iba grófskym titulom, i ten dostal len štyri roky pred sobášom. Išlo teda o morganatický (nerovný) sobáš, s ktorým sa cisár napokon zmieril a súhlasil s ním.

Gróf Elemér Lónyay, druhý Štefániin manžel

Svadba sa konala 22. marca 1900 na zámku Miramare v talianskom Terste a znamenala pre oboch manželov stratu na spoločenskom poli. Princezná Štefánia bola úplne vylúčená z habsburského domu a musela sa vzdať všetkých titulov, za čo ju cisár František Jozef odškodnil ročnou apanážou 100 000 zlatých doživotnej renty. Princeznin otec sa však s dcériným sobášom nikdy nezmieril. Len na naliehanie cisára jej ponechal titul belgickej princeznej a apanáž vo výške 50 000 frankov ročne, ktorá jej podľa svadobnej zmluvy s korunným princom Rudolfom náležala.

Jej manžel, gróf Lónyay sa musel vzdať svojej diplomatickej kariéry, počas ktorej zastupoval habsburskú ríšu na viacerých zastupiteľských úradoch. Na sobáši sa dokonca nemohla zúčastniť ani jej sedemnásťročná dcéra z prvého manželstva Alžbeta Mária. Mala titul prvej arcikňažnej a dvorná etiketa nepripúšťala jej prítomnosť na sobáši.

Manželia sa po sobáši stiahli zo spoločenského života a utiahli sa do súkromia. Spoločne si kúpili kaštieľ v Oroszvári (dnešné Rusovce) neďaleko Bratislavy, kam sa v roku 1906 nasťahovali. Napriek odmietaniu viedenského dvora, príbuzných a spoločenským ústrkom prežili obaja manželia veľmi láskyplné a harmonické manželstvo a zostali spolu až do posledných chvíľ svojho života. Aj po rokoch mnohí obyvatelia Rusoviec s láskou spomínali na grófsky pár.

Po skončení druhej svetovej vojny v dôsledku spoločenských udalostí, pokročilého veku a choroby, odkázali všetok majetok benediktínskemu kláštoru v maďarskej Pannonhalme, kde sa princezná na sklonku života uchýlila a napokon tu zomrela. Kláštor dodnes spravuje jej pozostalosť. Jej manžel ju prežil o jeden rok a zomrel 20. júla 1946 v Budapešti.

• Meno princeznej Štefánie nesie aj jeden z asteroidov (220 Stephania) objavený v máji 1881 rakúskym astronómom Johannom Palisom.
• V Bratislave je okrem Rusovského kaštieľa ešte jedna pamiatka na Štefániu Belgickú. Je ňou známa kaviareň Štefánka postavená v roku 1897 na Hodžovom námestí.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Štefánia Belgická