Sinotibetské jazyky
Sinotibetské jazyky alebo sino-tibetské jazyky alebo mierne zast. čínsko-tibetské jazyky (v minulosti označované ako indočínske jazyky, neskôr ako tibetočínske jazyky) je jazyková rodina zahŕňajúca asi 340 jazykov a 1,3 miliardy hovoriacich v Číne, Taiwane, Mjanmarsku, Singapure, priľahlých Himalájach a Bangladéši.
Rozsah a začlenenie
Väčšinou sa sinotibetské jazyky považujú za samostatnú rodinu. Hlavné (spravidla zavrhnuté) hypotézy o príbuznosti rodiny s inými rodinami/jazykmi:
- V širšom zmysle sa do sinotibetských jazykov začleňujú aj thajské jazyky (thajské jazyky v užšom zmysle), miaosko-jaoské jazyky či ketčina.V minulosti sa do sinotibetských jazykov zaraďovala aj vietnamčina (dnes v austroázisjkých jazykoch).
- Hľadala sa príbuznosť s rodinami austroázijské jazyky a austronézske jazyky, či s niektorými indiánskymi rodinami Severnej Ameriky, zaraďuje sa aj do navrhovanej skupiny dene-kaukazské jazyky (= severokaukazské + na-dené + sinotibetské)
Delenia
Delí sa obyčajne na dve vetvy:
- čínština (1 jazyk) resp. čínske jazyky (okolo 8 jazykov)
- tibetsko-barmské jazyky (335 jazykov)
Niektorí jazykovedci klasifikujú čínštinu a jednotlivé vetvy tibetsko-barmských jazykov ako rovnocenné. Napr. G. van Driem (1997) takto:
- brahmaputranské jazyky
- dhimal
- bodo-koch* (vrátane tripurčiny, garoštiny)
- konyak* (vrátane nocte*)
- kačjinčina (vrátane ďjinpchoštiny)
- južné tibetsko-barmské jazyky
- lolosko-barmské
- karenské jazyky
- sino-bodské jazyky:
- početné ďalšie malé jazykové rodiny a izolované jazyky (vrátane jazykov névárčina, čchiangčina, nungčina, magarčina)
Aj Kausen (2005) má čínštinu na rovnakej úrovni s ostatnými skupinami:
- čínština
- bodské jazyky
- tibetské jazyky
- tamang-ghalské jazyky
- tshangla*
- takpa*
- západohimalájske jazyky
- névársko-kirantsko-magarsko- *chepangské jazyky (névári-kiranti-magar-*chepang)
- névársko-*thangmiské (névár – *thangmi)
- kirantské jazyky
- magarsko-chepangské jazyky (magar-*chepang)
- -:
- lepča
- lhokpu*
- raji-raute*
- dura* †
- gongduk*
- brahmaputranské jazyky
- khowasko-sulungské* jazyky (khowa-sulung*, kho-bwa*)
- hrusoské* jazyky
- tanské* jazyky (tani, abor-miri-dafla, adi-niši)
- idusko-digaruské* jazyky (idu-digaru*)
- mijuské* jazyky (miju)
- dhimal*-toto*
- bodosko-konyaksko*-ťingpchoské jazyky:
- bodosko-*kochské jazyky (barské jazyky)
- konyaksko*-nágske jazyky
- ťingpchosko-sakské jazyky (kačjinsko-luské)
- nágske jazyky:
- aoské jazyky*
- angami-pochuri*
- zemeské jazyky*
- manípurčina
- tangkhulské jazyky*
- mikirčina (karbčina)
- mizosko*-kukisko-čjinské jazyky (mizo-kuki-čjin)
- karenské jazyky:
- sgaw-bwe-*kayah (napr. sgaw)
- pho
- pa-o
- zayein*
- lolo-barmské jazyky:
- loloské jazyky (napr. ioština, la-chu, li-su)
- barmské jazyky (napr. barmčina)
- mru
- pyu* †
- nungsko - čchiangsko - ťia-žungské jazyky (nung – čchiang - ťia-žung):
- nungské jazyky
- čchiangské jazyky
- ťia-žungské jazyky
- na-sisko – tchu-ťiasko – pajské jazyky (na-si – tchu-ťia – paj):
- na-si
- tchu-ťia
- pajčina
Aj Shafer (1966 - 1974) mal podobný prístup:
- čínština
- dajské jazyky (dnes v thajsko-kadajských jazykoch)
- bodské jazyky
- barmské jazyky
- barské jazyky (dnes bodosko-kochské resp. bodosko-garoské)
- karenské jazyky
Benedict (1972) zas postupoval takto (zužoval rozsah tibetsko-barmskej skupiny), jeho delenie bolo dlho veľmi vplyvné:
- čínština
- tibetsko-karenské jazyky
- karenské jazyky
- tibetsko-barmské jazyky
G. Thurgood (2003) zas ponecháva na začiatku uvedené základné delenie na dve skupiny, vyčlenil však z tibetsko-barmských jazykov niekoľko jazykov, pri ktorých nie je isté, či nepatria medzi čínske jazyky.
(*)Slovenský pravopis a názov sa nepodarilo zistiť