Simone Veilová

	Simone Veilová
	francúzska právnička a politička
Rod. meno	Simone Jacobová
Narodenie	13. júl 1927; Nice, Francúzsko
Úmrtie	30. jún 2017 (89 rokov); Paríž, Francúzsko
Alma mater	IEP de Paris; École nationale de la magistrature
Manžel	Antoine Veil (1946 - z. 2013)
Deti	Jean; Claude-Nicolas ; Pierre François
Podpis
Odkazy
Commons	Simone Veilová
	Biografický portál

Simone Veilová, rodená Jacobová, (* 13. júl 1927, Nice, Francúzsko – † 30. jún 2017, Paríž) bola francúzska právnička a pravicová politička.

Pôsobila ako ministerka zdravotníctva vo vláde Valéry Giscard d’Estainga (1974 – 1979) a vo vláde Edouard Balladura (1993 – 1995), prezidentka Európskeho parlamentu (1979 – 1982) - prvá žena v čele tejto inštitúcie, členka francúzskeho Ústavného súdu (Conseil constitutionnel) (1998 – 2007). Bola čestnou prezidentkou Nadácie pamiatky holokaustu (Fondation pour la Mémoire de la Shoah).[1]

Ocenenia

Vo funkcii ministerky zdravotníctva v roku 1975 presadila zákon, tzv. „Loi Veil“, ktorý francúzskym ženám umožnil bez obmedzenia využívať inštitút interrupcie. Vďaka tomu je vnímaná ako významná osobnosť boja za práva žien, čo jej taktiež vynieslo pozíciu v prvej stovke rebríčka ankety Najväčší Francúz v roku 2005.

Bola prvou nositeľkou Ceny Karola Veľkého z roku 1981[2] a nositeľkou čestných doktorátov na dvoch desiatkach univerzít po celom svete.

V roku 2012 bola vyznamenaná veľkokrížom Radu čestnej légie.[3]

V roku 2008 ju zvolili za členku Francúzskej akadémie. Do kresla 13, v ktorom sedel aj básnik a dramatik Jean Racine, zasadla 18. marca 2010.[4][5] Na meči, ktorý každý člen akadémie dostáva, sú ako symboly vyryté jej číslo z koncentračného tábora Osvienčim, heslo francúzskej revolúcie Liberté, égalité, fraternité (Sloboda, rovnosť, bratstvo) a heslo Európskej únie Jednotná v rozmanitosti.[6]

Literatúra

Michel Sarazin: Une femme Simone Veil, Robert Laffont 1987.
Maurice Szafran: Simone Veil: Destin, J’ai lu, Littérature Générale 1996.

Referencie

Simone Veil [online]. Jewish Women's Archive, [cit. 2014-07-02]. Dostupné online.
Who is awarded the Prize? [online]. Der Internazionale Karlspreis Aachen, [cit. 2017-06-30]. Dostupné online. (anglicky)
Simone Veil faite grand’croix de la Légion d’honneur [online]. Le Parisien, 2012-09-10, [cit. 2017-06-30]. Dostupné online. (francúzsky)
Simone Veil immortelle [online]. [Cit. 2011-05-10]. Dostupné online. (francúzsky)
ERLANGER, Steven. World Briefing : Europe : France: Ex-Minister To Join Academy [online]. The New York Times, 2010-03-18, [cit. 2017-06-30]. Dostupné online. (anglicky)
Simone Veil, une icône à l’Académie [online]. 2010-03-18, [cit. 2017-06-30]. Dostupné online. (po francúzsky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Simone Veilová

Externé odkazy

Profil v liste Le Parisien

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Simone Veilová na českej Wikipédii.

Predchodca Pierre Messmer	Kreslo 13 Francúzska akadémia 2008 – 2017	Nástupca Maurizio Serra

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.

[Simone_Veil-1] Simone Veil [online]. Jewish Women's Archive, [cit. 2014-07-02]. Dostupné online.

[2] Who is awarded the Prize? [online]. Der Internazionale Karlspreis Aachen, [cit. 2017-06-30]. Dostupné online. (anglicky)

[3] Simone Veil faite grand’croix de la Légion d’honneur [online]. Le Parisien, 2012-09-10, [cit. 2017-06-30]. Dostupné online. (francúzsky)

[4] Simone Veil immortelle [online]. [Cit. 2011-05-10]. Dostupné online. (francúzsky)

[5] ERLANGER, Steven. World Briefing : Europe : France: Ex-Minister To Join Academy [online]. The New York Times, 2010-03-18, [cit. 2017-06-30]. Dostupné online. (anglicky)

[6] Simone Veil, une icône à l’Académie [online]. 2010-03-18, [cit. 2017-06-30]. Dostupné online. (po francúzsky)