Simion Bughici

Bughici sa narodil v roku 1914 dedinke Jasy, v židovskej klezmerskej hudobníckej rodine. Vychodil 3 roky na strednej škole a zamestnal sa ako robotník v textilke. Tu sa stretol s ľavicovou ideológiou a ako 15 ročný sa stal v roku 1929 členom "Socialistickej mládeže" (Uniunea Tineretului Muncitor, UTM), podorganizácie Komunistickej mládeže Rumunska (Uniunea Tineretului Comunist, U.T.C). Od roku 1931 pracuje pre "Medzinárodný politický červený kríž" (Междунаро́дная организа́ция по́мощи борца́м револю́ции, МОПР) a o rok neskôr v 1932 sa stáva členom jeho miestneho výboru v Jasy. V roku 1933 vstupuje do Komunistickej strany Rumunska (Partidul Comunist din România, PCdR). Táto strana bola až do roku 1944 zakázaná, a preto v nej vystupuje pod pseudonymom Emil Becșa. 9. marca 1934 bol zatknutý a súdený v Jasy 2. armádnym tribunálom ale nebol odsúdený. Potom o rok neskôr pracoval v textilke "Adriana" v Jasy. V 1935 sa stal členom miestneho výboru v meste Valea Bistrița a Valea Trotușului. V roku 1936 sa presťahoval na podobnú pozíciu do župy Prahova. Bol opäť zatknutý a v tom istom roku odsúdený na 5 ročné väzenie v meste Brašov vo väznici Doftana (nazývaná aj Rumunská Bastila). Prepustený bol v roku 1940 ale čoskoro bol opäť zatknutý a internovaný v meste Caracal, Târgu Jiu, v koncentračnom tábore pre rumunských židov Vapniarka (dnes Ukrajina) a Grosulove (dnes Ukrajina). Jeho otec a dvaja bratia zahynuli počas Jasovského pogromu v júny 1941. V marci 1944 sa stáva členom komunistických politických väzňov a počas transportu z Grosulova do Târgu Jiu sa mu podarilo ujisť.

V roku 1945 sa stáva tajomníkom komunistickej strany Moldavska, v roku 1946 tajomníkom krajského výboru Brašova. V roku 1947 sa stal inštruktorom Ústredného výboru Komunistickej strany Rumunska (Partidul Comunist Român, PCR). V roku 1948 bol vedúcim Rumunskej robotníckej stany (Partidul Muncitoresc Român, PMR). Bol rumunským veľvyslancom v ZSSR, Fínsku a Mongolsku v rokoch 1949 – 11. júl 1952. Od 11. júla 1952, bol vymenovaný za ministra zahraničných vecí Rumunska, kde nahradil Anu Paukerovú, ktorá bola prepustená komunistickým vedením na nátlak Josifa Stalina. Dosadenie Bughiciho bolo zámerné, aby sa predišlo podozreniu z antisemitizmu vo Východnej Európe, po páde Paukerovej v tom čase.[2] Bughici pôsobil ako minister do 3. októbra 1955. Potom pôsobil ako miestopredseda rady ministrov až do 19. marca 1957. Od 27. mája 1957 bol zástupcom ekonomického oddelenia Rumunskej robotníckej strany. V rokoch 1961 – 1965 bol ich agitátorom. Až do 8. júna 1965 pôsobil ako vedúci spotrebiteľskej divízie. V 1968 sa stal predsedom CENTROCOOPu (Ústredný zväz spotrebných družstiev, Uniunea Centrală a Cooperativelor de Consum). Od 13 marca 1969 až do 26. júna 1969 pôsobil ako minister potravinárstva.

Pôsobil ako člen Veľkého národného zhromaždenia (Marea Adunare Națională) za župu Neamț (1948 – 1952), Oradea-Juh v župe Oradea (1952 – 1957), Constanţa-Sever v župe Constanţa (1957 – 1961), Hârșova v župe Dobrogea (1961 – 1965), Hârșova 8. obvod v župe Dobrogea (1965 – 1969) a Trușești 6. obvod grófstva Botoșani (1969 – 1975).

Oženil sa s Anou Friedmanovou, učiteľkou dejepisu a riaditeľkou gymnázia v Bukurešti.

• Rád hviezdy Rumunskej ľudovej republiky 1. stupňa (1971)
• Rád hviezdy Rumunskej ľudovej republiky 2. stupňa (1948)
• Rad práce 1. stupňa (1954, 1955)
• Rad práce 2. stupňa (1948)
• Rád 29. augusta 1. triedy (1964)
• Rád 29. augusta 2. triedy (1959)
• Rád Tudora Vladimirescu 2. stupňa (1966)

1. Comitetul Central al Partidului Comunist Român [online]. Arhivele Nationale ale Romaniei, [cit. 2017-06-20]. Dostupné online. (rumunčina)
2. DELETANT, Dennis. Ceauşescu and the Securitate: coercion and dissent in Romania, 1965–1989 [online]. 1995, [cit. 2017-06-22]. Dostupné online. (anglicky)
3. BEJENARU, Marius Liviu. Membrii c.c. al p.c.r. [online]. Consiliul naţional pentru studierea arhivelor securităţii, 2004, [cit. 2017-06-20]. S. 116-117. Dostupné online. (rumunsky)