Silvio Gesell

V 25 rokoch emigroval do Argentíny, kde sa vypracoval na úspešného podnikateľa. Firmu neskôr prenechal svojmu bratovi a opäť emigroval, tentoraz do Švajčiarska, kde sa venoval farmáreniu a experimentálnemu poľnohospodárstvu. V roku 1911 emigroval tretíkrát, a to do Nemecka, kde pôsobil v poľnohospodárskom družstve v blízkosti Berlína. Vo svojich 57 rokoch bol v Bavorskej republike menovaný ministrom financií pod ministerským predsedom Landauerom.

V Argentíne spoznal menovú krízu a nadobudol presvedčenie, že peňažná a pozemková reforma je základom sociálne zodpovedného kapitalizmu. Je autorom traktátov o "slobodnej ekonomike". V roku 1891 nadviazal na prácu ekonóma Irvinga Fishera z 20. rokov 19. storočia a nastolil, že rýchlosť peňažného obehu je rozhodujúci faktor pri stanovovaní úrovne cien. Typické pre jeho ekonomickú teóriu i jeho presvedčenie bolo jeho "držanie sa stredu" medzi individualizmom a kolektivizmom.

Hlavným Gesellovým cieľom bolo hospodárstvo bez rušivých konjunktúrnych výkyvov a spravodlivý sociálny poriadok. Silvio Gesell preto usiloval o stabilnú hodnotu peňazí, spojenú s voľnými menovými kurzami a zrušením krytia zlatom. To so sebou nesie jednak rozvoľnené spojenie množstva peňazí a zásob zlata v centrálnych bankách, jednak zrušenie ich povinnosti vymieňať na požiadanie peniaze za zlato.

• Reforma mincovníctva ako most k sociálnemu štátu. Vlastným nákladom, Buenos Aires 1891
• Nervus Rerum. Vlastným nákladom, Buenos Aires 1891
• Znárodnenie peňazí. Vlastným nákladom, Buenos Aires 1892
• Menová systém Argentíny. Výhody a zlepšenie. Vlastným nákladom, Buenos Aires 1893

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Silvio Gesell na českej Wikipédii.