Silvester Krčméry

MUDr. Silvester Krčméry, CSc., Dr. h. c. (* 5. august 1924, Trnava – † 10. september 2013, Bratislava) bol skaut, slovenský lekár, politický väzeň a katolícky disident, ktorý v časoch komunistického režimu spolu s Vladimírom Juklom zorganizoval na Slovensku rozsiahlu tajnú cirkev. V rokoch 1951 až 1964 bol väznený. Bol jedným z organizátorov Sviečkovej manifestácie v marci 1988 v Bratislave.

Silvester Krčméry
Narodenie5. august 1924
Trnava, Prvá česko-slovenská republika
Úmrtie10. september 2013 (89 rokov)
Bratislava, Slovensko[1]
 Biografický portál

Detstvo a mladosť prežil v Banskej Bystrici, kde si ako 13-ročný chlapec poznačil do denníka: „nulla dies sine linea“ (nezaháľať ani deň). Do „mesta pod Urpínom“ sa opätovne vrátil ako účastník SNP po boku profesora Kolakoviča. Po nástupe komunistického režimu zažil krutú vyšetrovaciu väzbu (1951 – 1954) a v roku 1954 bol Vojenským súdom v Trenčíne odsúdený za vlastizradu na 14 rokov väzenia.Trest si odpykával vo viacerých väzniciach (vrátane Banskej Bystrice) a v pracovných táboroch. Po návrate z väzenia pracoval ako lekár v Podunajských Biskupiciach.

Bol spoluzakladateľom sekulárneho inštitútu Spoločenstvo Fatima (1974), ktorý sa podieľal na vydávaní samizdatovej literatúry, organizovaní krúžkov tajnej cirkvi, pašovaní náboženskej literatúry na Slovensko i do ZSSR a položil základy rodinných a mládežníckych kresťanských hnutí (vrátene eRka – Hnutia kresťanských spoločenstiev detí).

Vo vysielaní Hlasu Ameriky v roku 1984 bol označený za „jedného z najstráženejších a najsledovanejších v ČSSR“. Stál pri zrode Sviečkovej manifestácie (25. marec 1988), ktorá slovami terajšieho nemeckého prezidenta „otvorila cestu k pádu Berlínskeho múru“ a Novembru ’89.

Už od vysokoškolských čias organizoval evanjelizáciu študentov, učňov, neskôr aj narkomanov, alkoholikov i väzňov. Bol blízko ľuďom na periférii, poslúžil každému v duchu hesla: „... aby sa nám každý stal rodinou“. Dominik Tatarka ho nazýval „apoštolom“, František Mikloško „pilierom tajnej cirkvi“ a „žijúcou legendou“.

Jeho životný príbeh ocenil Ján Pavol II. udelením Radu sv. Silvestra. Dňa 1. januára 2013 mu prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič udelil Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Získal cenu Nadácie Jána Langoša a čestné občianstvo mesta Banská Bystrica. Pre hudobného skladateľa vážnej hudby Lukáša Borzíka sa stal inšpiráciou pre napísanie symfonickej skladby a Ľubomír Feldek o ňom napísal divadelnú hru Nepolepšený svätec, ktorá sa hrá na doskách Slovenského národného divadla. V roku 2019 sa pripravuje rozhlasová hra i predstavenie hry Nepolepšený svätec v zahraničí.

Povedali o ňom...
„ Pred Vyšším vojenským súdom v Trenčíne. Na ňom vtedy – 24. júna 1954 – predniesol Silvester Krčméry reč, ktorú by dnes mal aspoň v zhustenej podobe vedieť naspamäť každý slovenský maturant, bez ohľadu na to, akého je vierovyznania. Z tej reči krásne vidíme, že Krčméryho zápas za náboženskú slobodu bol zároveň zápasom za slobodu ako takú. Preňho bolo Kristovo meno synonymom dobra a pravdy a aj vtedajšiemu súdu musela vyraziť dych jeho myšlienka: „Tým, že sme slúžili Bohu a človeku, slúžili sme aj ľudskej spoločnosti, a podľa dnešnej terminológie aj ,robotníckej triede‘. Hoci my ľudí nerozdeľujeme! Ani podľa tried, ani podľa majetku a kabáta, ani podľa rasy alebo pôvodu, ale každý človek je pre nás druhým Kristom.“ Hoci niet pochýb, že táto Krčméryho myšlienka vyrastá z jeho náboženskej viery, bez jedinej korektúry by ju mohla prevziať Všeobecná deklarácia ľudských práv. “
– Ľubomír Feldek[2]
„ O pôsobení Vladimíra Jukla a Silvestra Krčméryho sa začalo písať v slovenskej tlači vlastne až pred niekoľkými rokmi. To už bol Silvester Krčméry pripútaný na lôžko. Po Novembri 1989 rozšíril svoje pôsobenie aj na mladých narkomanov a spoločensky handicapovanú mládež. Osobitnú zmienku si zasluhuje vzťah Silvestra Krčméryho a pápeža Jána Pavla II. Zoznámili sa v dobe, keď pápež ešte nebol pápežom, ale krakovským arcibiskupom. Arcibiskup Wojtyla sa zoznámil s Krčmérym, len čo bolo možné voľnejšie, čiže na priepustku, prekračovať poľsko–československú hranicu. Veľmi rýchlo spoznal Krčméryho veľkosť, netrvalo mu to dvadsať rokov ako slovenskej tlači. Po svojom zvolení za pápeža so Silvestrom Krčmérym pravidelne komunikoval a vážil si jeho názory. Vo februári 1990 som bol vedúcim vládnej delegácie Československa, ktorá pozývala Jána Pavla II. na návštevu republiky. V delegácii bol aj Silvester Krčméry a Vladimír Jukl. Pápež nás pozval na súkromnú večeru do svojich priestorov vo Vatikánskom paláci. Videl som vtedy na vlastné oči, ako si pápež vážil Silvestra Krčméryho. “
– Ján Čarnogurský[3]

Referencie
  1. Zomrel katolícky disident Silvester Krčméry [online]. www.aktuality.sk, 11.9.2013, [cit. 2013-09-11]. Dostupné online. ((po slovensky))
  2. Ľubomír Feldek: Nepolepšený svätec (Na úvod) - elektronická knižnica [online]. zlatyfond.sme.sk, [cit. 2019-02-05]. Dostupné online.
  3. Impulz: Posledný pozdrav priateľovi [online]. www.impulzrevue.sk, [cit. 2019-02-05]. Dostupné online.

Pozri aj

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.