Sikulská oblasť

Sikulská oblasť (iné názvy: Zem Sikulov, Krajina Sikulov, Sikulsko[pozn 1]; maď. Székelyföld alebo Székely határvidék, rum. Ţinutul Secuiesc, lat. Terra Siculorum, nem. Szeklerland) je územie v strednom Rumunsku (v Sedmohradsku), ktoré obýva maďarská etnická menšina Sikulov (približne 670 000 osôb).

Poloha - historické sídla

Do roku 1920 bolo súčasťou Uhorska, najprv ako autonómna oblasť, zrušená roku 1876 v rámci modernizácie uhorského župného systému. Trianonská zmluva pričlenila Sikulskú oblasť spolu s celým Sedmohradskom Rumunsku. V roku 1940 bolo Rumunsko donútené druhou viedenskou arbitrážou vydať časť Sedmohradska vrátane Sikulskej oblasti Maďarsku. Po skončení druhej svetovej vojny sa obnovila predvojnová hranica a oblasť pripadla znovu Rumunsku.

V rokoch 1952 až 1968 v Sikulskej oblasti existovala Maďarská autonómna oblasť. Dnes požadujú maďarské organizácie v Sedmohradsku jej obnovenie. 2. februára 2009 však rumunský prezident Traian Băsescu po rokovaní so svojim maďarským kolegom v Budapešti vyhlásil, že Sikulská oblasť nikdy nebude mať územnú autonómiu, pretože Rumunsko je jednotný národný štát.

Poznámky

Slovo Sikulsko je novotvar, ktorý sa vyskytol najmä ako spätné označenie Sikulskej oblasti v súvislosti s plánovanou federalizáciu Rakúsko-Uhorska pred 1. sv. vojnou a potom znova koncom prvého desaťročia 21. stor.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sikulsko na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.

[1] Slovo Sikulsko je novotvar, ktorý sa vyskytol najmä ako spätné označenie Sikulskej oblasti v súvislosti s plánovanou federalizáciu Rakúsko-Uhorska pred 1. sv. vojnou a potom znova koncom prvého desaťročia 21. stor.