Sherwood Anderson

Narodil sa v chudobnej rodine nestáleho pracovníka, po ktorom zdedil rozprávačský talent. Vďaka biednym pomerom až do pokročilého veku cítil ostych z nedostatku a spoločenského podceňovania, čo spôsobilo, že túžil po majetku a úspechu, no jeho honba za majetkovým zabezpečením a postavením však prinášala ovocie len veľmi pomaly. Ako dvadsaťročný odišiel do Chicaga, kde pracoval ako robotník v továrňach a na poliach. V španielsko-americkej vojne slúžil krátky čas ako dobrovoľník a po vojne začal opäť usilovne pracovať. Nejaký čas strávil v reklamných agentúrach v Chicagu, potom bol riaditeľom továrne v Elyrii, Ohio.

V roku 1912 z minúty na minútu opustil svoje miesto riaditeľa továrne, aby sa začal konečne venovať literárnej činnosti. To však na živobytie nestačilo, a tak aj naďalej pracoval v novinách a v reklame. Odišiel z Chicaga a zapojil sa do mladej umeleckej bohémy. Najprv sa mu podarilo vydať dva menej úspešné romány, než napokon napísal a vydal jeden zo svojich najúspešnejších a najznámejších románov. V roku 1921 odišiel do Európy, kde sa okrem iného v Paríži stretol s Gertrúdou Steinovou, a v ďalšom roku sa presunul do New Orleans, až sa napokon natrvalo usídlil v Marione, Virgínia, kde redigoval dva politické časopisy. Zomrel na spiatočnej ceste zo zájazdu v Latinskej Amerike.

Jeho vstup do literatúry nebol jednoduchý, hoci ho sprevádzalo búrlivé nadšenie na strane autora, menej už na strane vydavateľov. Jeho diela boli spočiatku veľmi hmlisté, rozochvené, s neurčitým posolstvom a myšlienkou, skĺzali do stereotypov, ktoré provokovali k paródiám (napr. Ernest Hemingway). Napokon mu vyšli najprv dva málo úspešné romány, než sa konečne dostavil úspech a podarilo sa mu vydať geniálne dielo, ktoré z neho spravilo jedného zo zakladateľov novej americkej prózy.

Vo svojich dielach sa vyjadroval k mnohým témam, ako sú sociálne problémy, komolenie ľudskosti, industrializácia a jej vplyv na medziľudské vzťahy, inštinkty a podvedomie, no najvýznamnejšie prispel do novej americkej literatúry práve protestom proti štandardizácii, vďaka ktorej mnoho (a tiež hrdinov jeho románov) nezapadalo do schematických a moralistických zásad malomesta. Tým sa mu podarilo zásadne zmeniť obraz amerického malomesta, ktorý bol vykresľovaný do tých čias zásadne idylicky a tento nový obraz prerástol v americkej literatúre do „vzbury proti malomestu“, ktorá vyvrcholila dielami Sinclaira Lewisa. Viaceré z jeho diel tiež nesú autobiografické prvky, no i romány spomienkové a autobiografické odrážajú väčšinou len zmeny jeho pocitov a myšlienok počas jeho života, než spoľahlivé a biografické fakty.