Septizonium

Septizonium alebo Septizodium alebo Septicodium bola budova v starovekom Ríme. Bola postavená v roku 203 po Kr. za vlády cisára Septimia Severa.[1]

Torzo budovy Septizonia na ilustrácii z roku 1582

Pôvod jej mena je nejasný; podľa jednej verzie bola pomenovaná po siedmich planetárnych božstvách (Saturn, Hélios, Mars, Merkúr, Jupiter, Venuša), ktorých sochy sa v budove nachádzali; podľa inej teórie jej meno znamená, že budova bola rozdelená na sedem častí. Stavba nemala žiaden praktický účel; slúžila ako nymfeum, t.j. miesto zasvätené nymfám a vyznačovala sa veľmi dekoratívnou, bohato zdobenou fasádou.

Septizonium stála na južnom úpätí Palatína na mieste, kde známa Via Appia sa z východnej strany primkýnala k Cirku Maximu. Malo rozmery asi 90 m (na šírku) a skladalo sa z troch radov stĺpov nad sebou.[2]

O jej ďalšom osude nie je veľa poznatkov. Vie sa, že v 8. storočí už bola v značne narušenom stave. K jej definitívnemu zániku prišlo počas pontifikátu Sixta V. (1585 - 1590). Počas jeho vlády Rím prechádzal mohutnou prestavbou, na ktorú však bolo treba množstvo stavebného materiálu. Preto v rokoch 1588 - 1589 prikázal „dvornému“ architektovi Domencovi Fontanovi už i tak schátranú budovu Septizonia strhnúť a materiál z nej použiť na iné stavby.

S jej existenciou je spojená i časť pápežských dejín. Trikrát sa medzi jej múrmi konalo konkláve - v roku 1198 (pápežom sa stal Inocent III.), roku 1227 (Gregor IX.) a v roku 1241 (Celestín IV.). Konkláve v roku 1241 sa konalo za zvlášť dramatických okolností. Pretože vzhľadom k politickej situácii v Európe bolo jasné, že po smrti zosnulého Gregora IX. nedôjde k dohode voličov na novom pontifikovi, vec zobral do svojich rúk rímsky ľud. Voličov v Septizoniu zavrel a pod hrozbami psychického a fyzického nátlaku ich prinútil dohodnúť sa (traduje sa, že počas tohto stavu jeden z kardinálov zomrel). Po mesiaci kardináli zvolili Celestína IV.