Sempronius Asellio

Publius Sempronius Asellio (?-91? pred Kr.) bol rímsky historik, prvý predstaviteľ analytickej školy.

Asellio pochádzal s veľkou pravdepodobnosťou z plebejského rodu Semproniovcov (gens Sempronia). Zúčastnil sa obliehania Numantie (134 pred Kr.) ako vojenský tribún pod velením Scipiona Aemiliana. Podobne ako dramatik Terentius alebo satirik Lucilius, bol Asellio členom Scipionovského krúžku.

Sempronius Asellio sa odklonil od analistickej tradície, ktorá prevládala do tej doby v rímskej historiografii. Na rozdiel od analistov, ktorí si vystačili s chronologickým zaznamenávaním historických faktov od najstarších čias, Asellio sa rozhodol venovať len tým udalostiam, ktoré sám zažil a hlavne „ukázať to, z čieho popudu a z akého dôvodu k nim došlo“ (quo consilio quaque ratione gesta essent demonstrare)[1]. Jeho vzorom bol grécky historik Polybius.

Dielo Sempronia Asellia, označované jednoducho ako Rerum gestarum libri (Dejiny) malo najmenej 14 kníh. Údajne nadviazal na Polybia, ktorého práca končila rokom 146 pred Kr. Máme dochovaný zlomok pojednávajúci o roku 137 pred Kr. a zlomok z poslednej knihy viažuci sa k roku 91 pred Kr.