Semilasso

Semilasso po roku 1900

Pri cisárskej ceste vedúcej z Brna v smere na Svitavy, na okraji osady Ugartov, súčasti blízkeho Kráľova Pole, vznikol v prvej polovici 19. storočia zájazdový Morgensternův hostinec, ktorý patril k panstvu Schaffgotsch. V 30. rokoch 19. storočia sa tu,[1] na pozvanie majiteľa panstva, na dlhší čas ubytoval knieža Hermann von Pückler-Muskau, okrem iného cestovateľ a spisovateľ, ktorý začal používať pseudonym Tulolasso (t. j. úplne vyčerpaný – z motta franc. Tout casse, tout passe, tout lasse, t. j. všetko sa rozbíja, všetko prechádza, všetko unavuje[2]) a po čase Semilasso (t. j. spolovice oddýchnutý). Zároveň tu v roku 1836 dokončil svoj cestopis Semilasso in Afrika s fiktívnym hrdinom Semilassom, ktorý bol dobovým čitateľským hitom.[3] Aj sám knieža von Pückler-Muskau sa stal miestnou populárnou postavou a dovolil pomenovať hostinec podľa neho: U Semilassa.[2]

Pôvodný hostinec Semilasso na pohľadnici z roku 1899

Hostinec sa stal kultúrnym centrom Královho Pole, kde sa v zdobenom sále organizovali miestne spoločenské akcie.[3] V roku 1869 bola u Semilassa ukončená trať brnianskej konskej električky a na jeho dvore vznikla jedna z troch vozovieň, využívaná však iba za éry konskej električky.[4] Roku 1900 bola trať z Brna elektrifikovaná.[5] V blízkosti hostinca bol na prelome 19. a 20. storočia vybudovaný kultúrny dom v štýle historizujúcej eklektickej architektúry, ktorý prevzal meno Semilasso.[3] Nová budova disponovala veľkou sálou, reštauráciou i záhradou. Od roku 1904 bol známy ako Robotnícky dom, lebo ho mal v prenájme Královopolský robotnícky spolok. Po druhej svetovej vojne ho pre kultúrne potreby využívala Královopolská strojírna a následne ho spravovalo Obvodné kultúrne a vzdelávacie stredisko Brno V.[6] V priebehu druhej polovice 20. storočia bol kultúrny dom rôzne prestavovaný, napr. v 80. rokoch vznikla necitlivá dvorná dostavba, takže z pôvodnej budovy nakoniec fakticky ostal iba uličný obvodový múr s fasádou.[3]

Roku 1999 bola na budove Semilasso odhalená pamätná tabuľa Karlovi Högerovi, ktorý tu herecky začínal.[6] Z dôvodu neutešeného stavu objektu bola v rokoch 2002 – 2003 vykonaná celková rekonštrukcia podľa projektu ateliéru RAW.[3] Reštauráciu a spoločenskú sálu s predsálim, balkónom a záhradou doplnila nárožná dvojpodlažná kaviareň so sklenenou vežou, ktorá sa stala novou dominantou stavby.[1][6] Budova je v majetku mesta Brna, samotnú prevádzku kultúrneho centra zaisťuje od roku 2004 súkromná spoločnosť Glanc.[7]

Nevyužívaná budova pôvodného hostinca v susedstve kultúrneho centra (na nároží ulíc Palackého a Metodějovej), ktorá sama pochádzala z druhej polovice 18. storočia, bola zbúraná na jar 2006.[8] Na jej mieste bol v rokoch 2007 – 2009 postavený bytový dom Nové Semilasso.[9]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Semilasso

• Oficiálne stránky

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Semilasso na českej Wikipédii.