Seebeckov jav
Seebeckov jav (alebo tiež termoelektrický jav) je priamou premenou rozdielu teplôt na elektrické napätie. Peltierov jav a Seebeckov jav sú vlastne opaky seba navzájom. Medzi súvisiace javy patrí Thomsonov jav a ohrev Jouleovým teplom. Peltier-Seebeckov jav, a Thomsonov jav sú vratné, ohrev jouleovým teplom nemôže být vratným procesom podľa zákonov termodynamiky.
Tento jav bol po prvýkrát objavený v roku 1821 nemeckým fyzikom Thomasom Seebeckom, ktorý zistil, že existuje elektrické napätie medzi dvoma koncami kovovej tyče, pokiaľ medzi týmito koncamii existuje teplotný rozdiel – gradient ΔT.
Zistil tiež, že kompasová strelka je odklonená ak je umiestnená v uzatvorenej slučke tvorenej z dvoch rôznych kovov s teplotným rozdielom medzi spojmi. Je to z dôvodu rozdielnej odozvy kovov na teplotné rozdiely v prúdovej slučke, ktorá spôsobuje vznik magnetického poľa.
Jav je teda vznik napätia, ktorý nastáva pri teplotných rozdieloch medzi dvoma rozdielnymi kovmi alebo polovodičmi. To spôsobuje nepretržité prúdenie elektrónov, pokiaľ vodiče tvoria uzatvorený obvod. Vzniknuté napätie je rádovo niekoľko mikrovoltov na stupeň Celzia.
V nasledujúcom obvode môže býť merané napätie U nižšie uvedeným vzorcom.
SA a SB sú Seebeckove koeficienty kovov A a B, T1 a T2 sú teploty spojov. Seebeckove koeficienty sú nelineárne a závisia na teplote vodičov, použitom materiáli a jeho molekulárnej štruktúre. Pokiaľ sú Seebeckove koeficienty v danom rozsahu teplôt približne konštantné, môže byť vyššie uvedená rovnica linearizovaná.
Využitie
Jav sa využíva pre priamu výrobu elektrickej energie z tepla, čiže tam kde máme k dispozícii zdroj tepla, resp. teplotný spád. V praxi sa efekt častejšie využíva pre nepriame meranie teploty, kde sa článok použije ako teplotný snímač (senzor) a merané napätie je ekvivalentné rozdielu teplôt povrchov článku.
Pozri aj
Externé odkazy
Fyzikálny portál |