Saturnálie

Saturnálie (lat. saturnalia) boli sviatky v starovekom Ríme na počesť boha Saturna, ktoré sa konali 17. decembra buď jeden deň, no v neskorších dobách sa predlžovali a najneskôr končili až 30. decembra. Bola to pamiatka na zlatý vek vlády boha Saturna.

Socha od Ernesta Biondiho z roku 1909 znázorňujúca Saturnálie.

Počas týchto sviatkov sa nepracovalo, úrady a školy boli zatvorené a všetci ľudia (vrátane otrokov) sa oddávali hostinám a veseliciam, tolerovali sa neviazanosť, ľudia sa zvykli obdarúvať najmä sviečkami, ktoré symbolizovali svetlo a teplo do nadchádzajúcich zimných dní. Otroci získali na krátku dobu rovnaký sociálny status ako ich vlastníci. Niekedy sa tieto úlohy dokonca vymieňali a páni obsluhovali svojich otrokov, samozrejme len v rámci určitých hraníc. Bohovi Saturnovi sa v chrámoch obetúvali obety na začiatku aj na konci dňa a uvoľnili sa laná, ktorými bola socha Saturna po zvyšok roka zviazaná. Pri bujarých oslavách sa hojne popíjalo víno a zvyčajne si tam účastníci volili „kráľa popíjania“ (rex bibendi). Hazard bol povolený všetkým, vrátane otrokov. Počas Saturnálií sa nenosila tóga ako zvyčajne, ale farebné večerné šaty a všetci nosili čiapku pileus. Ľudia používali pozdrav „Io, saturnalia!“, čo znamená v preklade „Ó, saturnálie!“

Podľa niektorých názorov sa v časoch christianizácie Ríma Saturnálie premenili na Vianoce, kedy sa tiež ľudia obdarúvajú a oslavujú.