Horatius
Quintus Horatius Flaccus známy pod menom Horatius (* 8. december 65 pred Kr., Venusia – † 27. november 8 pred Kr., pochovaný v Ríme) bol rímsky básnik žijúci za vlády cisára Augusta.
| Quintus Horatius Flaccus | |||
 rímsky básnik | |||
| Narodenie | 8. december 65 pred Kr. Venusia | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 27. november 8 pred Kr. pochovaný je v Ríme | ||
| Odkazy | |||
| Projekt Guttenberg | 46370 Horatius (plné texty diel autora) | ||
| Commons |  | ||
| |||
Jeho životnou filozofiou bol umiernený epikureizmus (kontaminovaný so zásadami stoicizmu), proklamujúci právo na nerušený súkromný život, drobné radosti a nezávislosť[1].
Život
Horatius sa narodil v malom meste Venusia na hranici Apúlie a Lukánie. Jeho otcom bol prepustenec (Horatius sám ale už bol slobodný), ktorý vlastnil vo Venusii malú usadlosť. Neskôr sa presťahoval do Ríma, kde pracoval ako coactor, prostredník pri aukciách. Napriek nízkemu postaveniu Horatius Starší na synovom vzdelaní nešetril. Najprv ho poslal do Ríma, kde Horatius študoval u gramatika Orbilia, neskôr do Atén, kde sa mohol Horatius zdokonaľovať v gréčtine a filozofii.
Po zavraždení Caesara (44 pred Kr.) zavládli v Grécku, ktoré sa stalo útočiskom Caesarových vrahov, rušné pomery. Mladý Horatius sa nechal zlákať sľubnou vojenskou kariérou a ideálom boja za republiku a vstúpil do vojska proticaesarovských optimátov v hodnosti vojenského tribúna. V tejto hodnosti bojoval aj v bitke pri Filipách (42 pred Kr.), kde boli republikánske sily porazené. Do Itálie sa mohol vrátiť až po vyhlásení všeobecnej amnestie nasledujúceho roku, to ale nezabránilo tomu, aby jeho majetok nebol skonfiškovaný. Sám Horatius neskôr poznamená, že v tomto období trel nesmiernu biedu. Aby sa uživil, zamestnal sa ako kvestororský pisár (scriba quaestorius). V tomto období tiež začal písať prvé verše.
Približne v roku 38 pred Kr. sa dostal Horatius do okruhu umelcov združených okolo vplyvného patróna a blízkeho Augustovho priateľa Maecenata. Maecenatovi ho predstavili básnici Vergílius a Lucius Varius Rufus. Až do svojej smrti tvoril diela v tomto krúžku.
Roku 33 pred Kr. obdaroval Horatia Maecenas statkom v Tibure (dnes Tivoli). Sem sa básnik utiahol a ďalej tvoril. Hoci jeho literárna tvorba bola spojená s Augustovou osobou a Horatius bol cisárovým blízkym priateľom, ich vzťah nebol založený na básnikovej poplatnosti mocnému Augustovi. Keď napríklad Augustus Horatia požiadal, aby zložil verše na jeho počesť, básnik to rázne odmietol.
Horatius zomrel roku 8 pred Kr., len dva mesiace po svojom patrónovi Maecenatovi. Pretože umrel bez dedičov, odkázal svoj statok cisárovi.
Dielo
Epodi (Epódy)
Sedemnásť básnických skladieb napísaných v rokoch 41 – 30 pred Kr. nieslo pôvodne podľa Horatia názov Iambi (Jamby). Označenie Epódy dostalo jeho dielo podľa metrickej formy básní (termín epodos označuje kratší, záverečný verš v dvojverší, distichu). Väčšina básní v zbierku je písaná skutočne jambickými metrami – jambickým dimetrom, jambickým trimetrom a štyri z nich v striedavých jamboch a hexametroch. Tematicky sa epódy rôznia od útočných skladieb v tradičnom jambickom duchu, cez erotickú, občiansku a oslavnú poéziu.
Saturae (Satiry)
Dve knihy satír vyšli s odstupom v roku 35 pred Kr. a 30 pred Kr., súčasne s Epódami. Prvá obsahuje 10 skladieb, druhá 8, v oboch prípadoch zložených v hexametroch.
Carmina (Ódy)
Tri knihy Ód boli vydané v roku 23 pred Kr. Horatius na nich pracoval približne sedem rokov. Okolo roku 13 pred Kr. k ním pripojil knihu štvrtú. Celkovo ide o viac ako 100 básní, rôznych námetov, dĺžky a metier. Horatius sa v tomto prípade prejavuje ako experimentátor, ktorý sa odvažuje zavádzať do rímskej poézie neobvyklé metrá určené pre grécky jazyk. Ódy sú vystavané podľa vzoru alexandrijskej neóterickej poézie a vyznačujú sa teda vysokou učenosťou a prepracovanosťou.
K Ódam býva niekedy počítaná ešte básnická skladba Carmen saeculare (Storočná pieseň) zložená roku 17 pred Kr. pri príležitosti Storočných hier (ludi Saeculares) na podnet Augustov. Báseň bola určená pre prednes zborom pri verejnej príležitosti. Jej metrom je sapfická strofa.
Epistulae (Listy)
Dve knihy Listov vznikli v rokoch 20 – 13 pred Kr. (druhá kniha bola publikovaná až posmrtne). Celkom obsahujú 22 listov písaných v hexametroch (20 prvá kniha a 2 dlhé listy druhá kniha). Témy i adresáti listov sa rôznia, opäť sa prejavuje Horatiova snaha dosiahnuť rôznorodosť (variatio), jedno z kritérií neóterickej poézie.
K Listom býva niekedy pripájaný ešte jeden list, Ad Pisones (Pisonom), ktorý je známejší ako „Ars poetica“ (O básnickom umení). Pravdepodobne bol napísaný roku 13 pred Kr. Ide o literárno-teoretické dielo pojednávajúce o básnictve, jeden zo základných prameňov teórie rímskej poézie.
Referencie
- KUŤÁKOVÁ, Eva; VIDMANOVÁ, Anežka. Slovník latinských spisovatelů. 1. vyd. Praha : Odeon, 1984. (po česky)
Literatúra
- CONTE, Gian Biagio. Dějiny římské literatury. Preklad Dagmar Bartoňková et al. Vyd. 1. Praha : KLP, 2003. 790 s. ISBN 80-85917-87-4.
- HORATIUS: Ódy a Epódy. Prel. I. Šafár. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry 1965.
Iné projekty
Externé odkazy
- Horatiovo dielo (latinsky)
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.