Samuel Cambel (spisovateľ)

Vyučil sa za stolára. Po úraze v rokoch 1901 – 1905 žil v Budapešti u strýka Samuela Cambela. Potom krátko pracoval ako úradník vo Zvolene. V rokoch 1907 – 1908 navštevoval obchodné kurzy v Prahe, kde sa zúčastňoval na činnosti spolku Detvan. V rokoch 1908 – 1909 pracoval v Budapeštianskom nakladateľskom spolku. Ďalšie dva roky bol zamestnaný v Kníhtlačiarskom účastinárskom spolku v Martine. V rokoch 1910 – 1911 pôsobil vo filiálke Tatra banky v Padina. Roku 1912 pracoval u nakladateľa a tlačiara Jána Páričku v Ružomberku. Roku 1913 sa vrátil do Slovenskej Ľupče, kde pracoval ako účtovník vo filiálke Národnej banky, ktorej bol neskôr riaditeľom. V tomto zamestnaní zotrval takmer do konca svojho života.

Začínal prekladmi z maďarčiny, ktoré uverejňoval v Slovenských novinách. Autor básní, v ktorých prevláda ľúbostná tematika. Bol významnejší ako prozaik. Prvé poviedky boli poplatné sentimentálnej próze (Trest, 1902), avšak v ďalších už nadviazal na na kukučínovský realizmus (V snahe, 1906, Pavlus, 1907). Ďalšie prózy majú blízko k tvorbe druhej vlny slovenského literárneho realizmu (Slečna Nina, 1908, Vytriezvenie, 1909, Z tmavej zápače, 1911). Jeho lyrické a výrazne "snové práce" inklinujú k tvorbe slovenskej moderny (Zlomená duša, 1910, Stará matka, 1913). Bol zberateľom folklórnych prejavov slovenského ľudu, ktoré uverejňoval v Slovenských pohľadoch. Knižne vydal preklad románu Dobrí Polovci (1911) maďarského spisovateľa Kálmána Mikszátha. Po roku 1918 sa literárne odmlčal.

• 1902 - Trest
• 1906 - V snahe
• 1907 - Pavlus
• 1908 - Slnečná Nina
• 1910 - Zlomená duša
• 1911 - Z tmavej zápeče
• 1912 - Pochybenie

• Plné texty diel Samuela Cambela
• Rukoväť (skrátená) spisovnej reči slovenskej : čásť I. Čita-Chabrin: Informačno-osvetový odbor čsl. vojska v Rusku, 1920. 90 s. - dostupné v Digitálnej knižnici UKB

• Slovenský biografický slovník

• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.