Saúdovci

Saúdovci (iné názvy pozri nižšie) je panovnícka dynastia v Saudskej Arábii. Panovník z tejto dynastie je zároveň vodcom wahhábovcov.

Rodokmeň Saúdovcov (po anglicky) - červená: vládca prvého saudského štátu, modrá: vládca druhého saudského štátu, zelená: kráľ Saudskej Arábie

Názov

Slovenské mená tohto rodu sú: Saúdovci[1][2], Sa’údovci[3][4], Saudovci[4][5], saudská dynastia[6]. Nevhodné slovenské mená tohto rodu sú: Saudi, Saudovia, Saúdovia (nevhodné sú z dôvodu absencie koncovky -ovci a preto, lebo primárne znamenajú obyvateľstvo Saudskej Arábie).[7][8][9][10][4].

Arabské meno znie بيت) آل سعود) - prepis:

  • a) prepis podľa základnej výslovnosti: (bajt) Ál Suúd alebo (bajt) Ál Su’úd alebo (v odbornejšej podobe) (bajt) ʾÁl Suʿúd,
  • b) prepis podľa hovorovej výslovnosti: (bajt) Ál Saúd alebo (bajt) Ál Sa’úd alebo (v odbornejšej podobe) (bajt) ʾÁl Saʿúd.

Občas uvádzaný prepis ál-Saúd (či dokonca as-Saúd) nie je správny - ide tu o zámenu určitého člena „al“, nasledovaného v prepisoch spojovníkom, so slovom „ál“, znamenajúcim príbuzenstvo, klan, rodina a písaným bez spojovníka.[11][12][13][14][15][16][17][18][4][19][20][21]

Staršie sa Saúdovci označovali aj ako (rod či dynastia) Ibn Saúd (prepisové varianty slova Saúd pozri hore).[22][23]

Vetva Saúdovcov, ktorá dnes vládne v Saudskej Arábii, sa presnejšie označuje aj ako Ál Fajsal Ál Saúd (t.j. sú potomkami Saúda a v rámci jeho potomkov sú potomkami Fajsala).[24]

Prehľad

Za zakladateľa rodu Saúdovcov sa považuje Saúd (iné mená: Saúd I., Saúd ibn Muhammad ibn Mukrin), ktorý bol v rokoch 1720 – 1725 emirom emirátu Dir′íja, t.j. mesta Dir′íja (dnes predmestie Rijádu) a jeho bezprostredného okolia, čiže bol emirom malého územia uprostred regiónu Nadžd (=Nedžd). Jeho syn Muhammad ibn Saúd (vládol 1735 – 1765) v roku 1744 urobil z Emirátu Dirʿíja wahhábovský štát (tzv. prvý saudský štát). Do začiatku 19. storočia sa emirát Dirʿíja pod vládou Saúdovcov postupne rozšíril zhruba na územie dnešnej Saudskej Arábie. V roku 1818 územie emirátu obsadil Egypt. V roku 1822/1824 bol saudský emirát obnovený, tentokrát s hlavným mestom v Rijáde; tento emirát dnes voláme druhý saudský štát či [prvý] Emirát Nadžd či [prvý] Emirát Rijád a rozkladal sa na území dnešnej strednej a severovýchodnej Saudskej Arábie. V roku 1891 bol tento emirát dobytý susedným arabským štátom. V roku 1902 vznikol súčasný saudský štát (tzv. tretí saudský štát). Vznikol tak, že Saúdovec Ibn Saúd (vládol 1902 – 1953) znovu dobyl Rijád s okolím a obnovil tam emirát (neskôr sultanát, neskôr kráľovstvo), ktorého územie resp. územie vplyvu postupne rástlo, takže okolo roku 1925 už dosiahol zhruba svoju dnešnú rozlohu. Tento tretí saudský štát sa najprv volal [druhý] Emirát Nadžd (neoficiálne: [druhý] Emirát Rijád), od roku 1921 Sultanát Nadžd, od roku 1927 Kráľovstvo Nadžd a od roku 1932 má svoje dnešné meno, teda Saudskoarabské kráľovstvo. Po Ibnovi Saúdovi v Saudskej Arábii vládli postupne Saúdovci Saúd (IV.), Fajsal (II.), Chalíd (II.), Fahd, Abd Alláh a súčasný kráľ sa volá Salmán. Všetci králi Saudskej Arábie od Saúda IV. dodnes sú synmi Ibn Saúda. [14][25][26][27][28]

Referencie
  1. Saudská Arábia. Pyramída (Bratislava: Socialistická akadémia Slovenskej socialistickej republiky vo vydavateľstve Obzor), január 1985, roč. XIV, čís. 163, s. 5185 – 5187. ISSN 0231-9047.
  2. Veľký atlas svetových dejín. Preklad Jaroslav Hochel et al. Bratislava : Reader's Digest Výber, 2002. 376 s. ISBN 80-88983-22-3. S. 339.
  3. Sa’údovci. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 637.
  4. DUCHKOVÁ, Silvia. Nové obyvateľské meno Saud?. Kultúra slova, 2016, roč. 50, čís. 1, s. 37 – 39. Dostupné online [cit. 2020-12-30]. ISSN 0023-5202.
  5. História : unikátny obrazový sprievodca : od úsvitu civilizácie po súčasnosť. Preklad Richard Cedzo, Juraj Činčura, Patrik Kunec, Tatiana Langová, Milan Paulus a Ladislav Sabela. 3. vyd. dopl. a revid. Bratislava : Ikar, 2020. 620 s. ISBN 978-80-551-7515-7. S. 574.
  6. SŤAHEL, R. Irak neplní doterajšie rezolúcie OSN, takže je fakticky vo vojne. In: Hospodárske noviny. 6.2.2003.
  7. EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU Saudskoarabské kráľovstvo jún 2020
  8. Slovenské pohľady. [s.l.] : Matica slovenská, 2007. 660 s. S. 25.
  9. LUSTIG, Arnošt; CINGER, František. 3x18 (portréty a postrehy). Preklad Michal Nadubinský. Bratislava : SNM-Múzeum židovskej kultúry, 2004. 406 s. ISBN 80-8060-137-2. S. 337.
  10. HONZÁK, František; PEČENKA, Marek. Státy a jejich představitelé : státní útvary 20. století včetně zaniklých, koloniálních a okupovaných území. 1. vyd. Praha : Libri, 1994. 318 s. ISBN 80-901579-3-9. S. 200.
  11. DETERMANN, Jörg Matthias. Dictionary of Written Arabic, compiled between 2008 and 2010 [online]. REV. 2013-08-30, [cit. 2020-12-30]. Dostupné online.
  12. výsledky pre سعود . In: Langenscheidt German-Arabic
  13. TRABOULSI, Samer. “I Entered Mecca … And I Destroyed All The Tombs”: Some Remarks On Saudi-Ottoman Correspondence. In: The Islamic Scholarly Tradition : Studies in History, Law, and Thought in Honor of Professor Michael Allan Cook. Ed. Asad Q. Ahmed, Michael Bonner, Behnam Sadeghi. [online] Leiden : Brill, 2011. ISBN 978-90-04-21474-3. DOI:10.1163/ej.9789004194359.i-386.50 S. 197 – 218. (Citát: The correct spelling of the Najdī ruler’s name is Suʿūd and not Saʿūd. Though the latter appears more commonly, even in academic circles, the author believes it is inappropriate to use the colloquial spelling in scholarly writings.)
  14. SUʿŪD, ĀL. In: Encyclopaedia of Islam. New ed. Zväzok IX San – Sze. Leiden : Brill, 1997. 920 s. ISBN 90-04-10422-4. S. 903.
  15. Muḥammad b. Saʿūd. In: Encyclopaedia of Islam, First Edition (1913-1936). [online] Leiden : Brill, 2012. ISBN 9789004082656. DOI:10.1163/2214-871X_ei1_SIM_4774 (Citát: "Muḥammad b. Saʿūd (properly Suʿūd)..." )
  16. UNGEGN List of Country Names [online]. [Cit. 2020-12-30]. Dostupné online.
  17. VIAF [online]. viaf.org, [cit. 2020-12-27]. Dostupné online.
  18. KHIDAYER, Emíra; JARÚNEK, Edgar. Návrh na prepis arabských slov do slovenčiny. Slovenská reč, 2005, roč. 70, čís. 1-2, s. 38 – 51. Dostupné online [cit. 2020-12-30].
  19. Real Saudi Airlines - ABOUT US [online]. realsaudiairlines.com, [cit. 2020-12-27]. Dostupné online.
  20. Saud [online]. quranicnames.com, [cit. 2020-12-27]. Dostupné online.
  21. Saúdská Arábie. In: HONZÁK, František; PEČENKA, Marek. Státy a jejich představitelé. 3. přeprac. a dopl. vyd. Praha : Libri, 1998. 449 s. ISBN 80-85983-45-1.
  22. Vahhábovci. In: Masarykův slovník naučný. Zväzok VII. S – Ž. Praha : Československý kompas, 1933. 1089 s. S. 523.
  23. IBN SA‛UD. In: Encyclopaedia Britannica 1922
  24. zarate.eu, [cit. 2021-01-05]. Dostupné online.
  25. The Kingdom of Saudi Arabia [online]. houseofsaud.com, [cit. 2020-12-28]. Dostupné online.
  26. Muhammad ibn Saud [online]. eslam.de, [cit. 2020-12-28]. Dostupné online.
  27. Countries Sa [online]. rulers.org, [cit. 2020-12-28]. Dostupné online.
  28. VASSILIEV, Alexei. The History of Saudi Arabia. London : Saqi, 2013. 576 s. ISBN 978-0-86356-779-7.

Pozri aj

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Saúdovci
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.