Süleyman II.

Süleyman II. bol mladší brat sultána Mehmeda IV. Narodil sa a vyrastal v paláci Topkapi. Ako mladší brat Mehmeda IV. strávil detstvo pod dohľadom bratových vojakov, pretože ako brat panujúceho sultána predstavoval pre nedotknuteľnosť jeho vladárskej autority nebezpečenstvo možného uplatnenia nároku podieľať sa na moci, okrem toho mladého princa mohli využiť na dvore medzi sebou o moc bojujúci dvorania pri presadzovaní svojich záujmov.[1] Jeho matka bola Saliha Dilaşub Sultan, pôvodom zo Srbska.

Hneď po jeho nástupe na trón vypukla medzi Osmanmi a Habsburgovcami vojna. Prvé stretnutie sa skončilo katastrofálnou porážkou v tzv. druhej bitke pri Moháči (1687). Roku 1688 Süleyman II. navrhol vzájomné spojenectvo vládcovi Mogulskej ríše Aurangzébovi namierené proti Rakúšanom, indický vládca bol však zaneprázdnený domácimi nepokojmi.[2]

Süleyman II., neschopný vládnuť sám v komplikovanej situácii a pod čoraz väčším tlakom zo strany Janičiarov, prenechal čoskoro správu nad ríšou svojmu veľkovezírovi Köprülü Fazıl Mustafovi Pashovi. Pod jeho vedením Osmani zastavili postup rakúskych vojsk do Srbska a potlačili protivládne povstanie v Bulharsku. Vojenské úspechy ríše sa však skončili smrťou veľkovezíra počas bitky pri Slankamene (1691).

Süleyman II. zomrel v tom istom roku vo svojom paláci v Edirne bezdetný a tak sa ďalším sultánom stal jeho mladší brat Ahmed II.