Rytiersky rád

Rytiersky rád alebo vojenský rád je rehoľný rád, ktorý vznikol v období a pri príležitosti križiackych výprav na ochranu pútnikov do Svätej Zeme.

Vlajka rádu Templárov

Koncom 11. a začiatkom 12. storočia vznikli vo Svätej zemi rôzne rytierske mníšske rády, predovšetkým v súvislosti s ohrozením rôznych kresťanských územných celkov v Palestíne, ale aj pútnikov smerujúcich na posvätné miesta. Rády sa postupne stali významným vojenským faktorom krížových výprav.

Pôvodnou myšlienkov rádov bola síce starostlivosť o nemocných pútnikov do Svätej zeme, postupne sa však dostala do popredia ich ozbrojená ochrana a hlavne šírenie kresťanstva a potieranie islamu. (V heraldických znakoch týchto rádov sa preto často objavuje kríž). Členovia rádov spájali tradičné mníšske sľuby (chudoba, čistota, poslušnosť) s povinnosťou bojovať proti neveriacim, t. j. pohanom. Ďalšie rády vznikli na svojich pôsobiskách v Španielsku a severovýchodnej Európe.

Postupne však ich úloha ako vojenskej sily proti Arabom a pri šírení kresťanstva ustúpila do pozadia a rády sa koncentrovali na získanie štátnej moci a získavanie majetkov. To viedlo ku konfliktom ako so Svätou stolicou, tak aj svetskými panovníkmi. V niektorých prípadoch došlo aj k rozpustenie rádov a zhabaniu ich majetkov (najznámejší z násilne rozpustených rádov je Rád templárov).

Činnosť rádov, ktoré existujú aj v súčasnosti, je výlučne dobročinného charakteru, aj keď ich vnútorná štruktúra pripomína stredovekú tradíciu. V 19. a 20. storočí vzniklo niekoľko rádov, ktoré sa odvolávali na tradíciu stredovekých rádov, no väčšinou išlo o fiktívne imitácie.