Ruth Baderová Ginsburgová

Jej rodičia boli Celia (rod. Amsterová) a Nathan Bader, konzervatívneho židovského pôvodu.[1] Narodila sa v Brooklyne.[3] Jej menom bolo Joan, ale matka preferovala jej stredné meno, Ruth, pretože v škole bolo viacero žiačok menom Joan.[1] Vo veku 13 rokov Ruth Baderová opustila náboženstvo, lebo sa po smrti matky nemohla zúčastniť modlitebného zhromaždenia, do minjanu sa počítali len muži.[1]

Študovala na Cornell University v Ithaka, New York kde získala BA.[1] Pri štúdiu sa zoznámila so svojim manželom, Martinom „Martym“ Ginsburgom.[3] V roku 1955 sa im narodila dcéra Jane, v roku 1965 syn James.[3]

Po absolvovaní univerzity sa jej dlhšie nepodarilo získať prácu v právnickej kancelárii.[3] Albert Sachs, profesor z Columbie ju odporučil Felixovi Frankfurterovi, sudcovi Najvyššieho súdu. Ten však nebol pripravený ponúknuť prácu žene. Miesto pre prax jej nakoniec ponúkol Edmund L. Palmieri, sudca apelačného súdu pre južný okrsok štátu New York. Pracovala tam v rokoch 1959 až 1961. Po tejto práci dostala ďalšie ponuky, ale vrátila sa do akademickej sféry. Pre Columbia University študovala právny systém vo Švédsku.[4] Neskôr vyučovala na právnickej fakulte Rutgers University.[3] Keď zistila, že jej plat je nižší ako plat jej kolegov spolu s ostatnými kolegyňami bojovala o rovnaké podmienky.[4] Na Rudgers pôsobila do roku 1972.[1]

Svoje prvé úspešné vystúpenie pred Najvyšším súdom absolvovala v roku 1971 kedy jej dal súd za pravdu v spore Reed v Reed, bolo to prvý krát čo Najvyšší súd zmenil zákon kvôli diskriminácii pohlavia.[3]

V roku 1972 spoluzaložila projekt pre ženské práva v americkej ľudskoprávnej organizácii American Civil Liberties Union (ACLU).[3][4] V rovnakom roku sa stala prvou ženou so stálou profesúrou (tenure) na Columbii.[4] Od roku 1973 bola hlavnou právničkou pre ACLU.[4] Počas svojho pôsobenia viedla pred Najvyšším súdom 6 prípadov diskriminácie na základe pohlavia, z toho 5 vyhrala. V roku 1975 v prípade Weinberger v Wiesenfeld úspešne argumentovala, že aj muži môžu byť znevýhodnení systémom.[1]

V roku 1980 ju prezident Jimmy Carter vymenoval za sudkyňu Odvolacieho súdu pre okrsok District of Columbia.[3] Zároveň prestala pracovať ako právna zástupkyňa ACLU[4] a na vyučovať na Columbii.[1]

Bola známa ako opatrná reformátorka. V roku 1993 kritizovala rozhodnutie Roe vs Wade z roku 1973 umožňujúce vykonávanie interrupcií. Ginsburgová kritizovala, že rozhodnutie bolo odôvodnené právom na súkromie a nie právom na rovnosť.[1]

Najvyšší súd Spojených štátov

Ruth Baderová Ginsburgová počas oznámenia jej nominácie prezidentom Billom Clintonom v júni 1993

Na sudkyňu Najvyššieho súdu Spojených štátov ju nominoval prezident Bill Clinton v roku 1993.[3] Ginsburgová bola jeho prvou nomináciou na Najvyšší súd.[2] Stala sa len druhou ženou vymenovanou do tejto pozície.[3][2] Jej predchodkyňou bola Sandra Day O’Connorová, nominovaná prezidentom Ronaldom Reaganom.[3] Senát jej nomináciu schválil v pomere 96:3.[2] Do funkcie nastúpila 10. augusta 1993.[4]

Medzi jej neskoršie významné rozhodnutia patrí schválenie tzv. Obamacare v roku 2015 či v prípade Obergefell v Hodges legalizovanie manželstva pre ľudí rovnakého pohlavia vo všetkých 50 štátoch.[3] Tento rozsudok považovala za najdôležitejší počas svojho pôsobenia na Najvyššom súde.[1] Podľa Reuters by sa po jej úmrtí mohol prevážiť pomer síl na konzervatívnu stranu, ktorá mala doteraz prevahu 5:4.[5] Jej výdrž na súde upokojovala liberálnejších Američanov, ktorí sa obávali jej nástupcu nominovaného prezidentom Donaldom Trumpom.[3] Polstoročie po Richardovi Nixonovi by sa Trump mohol stať ďalším prezidentom čo nominoval troch sudcov Najvyššieho súdu počas prvého funkčného obdobia.[2] Líder Republikánov v Senáte, Mitch McConnell sľúbil rýchle zvolenie nástupcu. V roku 2016 však 8 mesiacov pred voľbami zabránil demokratickému prezidentovi Barackovi Obamovi nominovať nového sudcu.[2]

Ginsburgová sa stala kultovou osobnosťou a získala prezývku The Notorious RBG, podľa repera The Notorious B.I.G..[3] Bola feministickou ikonou pop-kultúry.[1]

Ruth Baderová Ginsburgová a manžel Martin D. Ginsburg

Martin Ginsburg zomrel v júni 2010 po 56 rokoch manželstva. Manželstvo udržovali v stave rovnosti oboch partnerov: obaja vykonávali domáce práce a starali sa o deti. Aj vďaka jeho lobingu bola nominovaná za sudkyňu Najvyššieho súdu.[3]

Ginsburgová zomrela vo Washingtone, D.C.[2] na komplikácie spojené s rakovinou pankreasu.[5]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ruth Baderová Ginsburgová

• Ruth Bader Ginsburgs Dissenting Opinion zu dem Fall Bush v. Gore
• Issue positions and quotes at On the Issues
• Voices on Antisemitism: Interview with Ruth Bader Ginsburg from the United States Holocaust Memorial Museum
• Ruth Bader Ginsburg, video produced by Makers: Women Who Make America
• Supreme Court Associate Justice Nomination Hearings on Ruth Bader Ginsburg in July 1993 United States Government Publishing Office
• Membership at the Council on Foreign Relations
• Ruth Bader Ginsburg