Rudolf Fabry

Narodil sa v rodine strojníka a vzdelanie získaval v Trnave a Prahe. V roku 1938 sa natrvalo usadil v Bratislave. V rokoch 1939 – 1945 pracoval ako úradník, v rokoch 1945 – 1946 v Československom štátnom filme, neskôr v roku 1946 na Povereníctve informácií. V nasledujúcich rokoch striedal povolania takmer každý rok alebo dva. V rokoch 1947 – 1948 bol redaktorom denníka Práca, v rokoch 1948 – 1950 bol šéfredaktorom časopisu Nedeľa, v rokoch 1950 – 1956 šéfredaktorom časopisu Život, v rokoch 1956 – 1957 týždenníka Svet socializmu, v rokoch 1957 – 1958 časopisu Film a divadlo a napokon v rokoch 1958 – 1960 týždenníka Kultúrny život. V rokoch 1960 – 1965 sa venoval výhradne literatúre, no v rokoch 1966 – 1968 pôsobil na Slovenskom ústredí knižnej kultúry. V rokoch 1969 – 1971 sa stal šéfredaktorom časopisu Expres, v rokoch 1973 – 1975 revue Výtvarný život. V roku 1975 sa napokon rozhodol odísť do dôchodku.

Začiatky jeho básnickej tvorby siahajú do obdobia jeho stredoškolských štúdií, kedy v roku 1933 uverejnil prvú báseň v študentskom časopise Svojeť, no prispieval i do časopisu Postup. Prvá básnická zbierka mu vyšla knižne len o dva roky neskôr, v roku 1935, a niesla silné znaky nadrealizmu. Okrem poézie písal prózy s vojnovou tematikou, reportáže a cestopisy (Salaim aleikum – Rozprávanie o starom a novom Egypte). Okrem poézie a prózy písal tiež libretá, scenáre a komentáre k filmom a spolupracoval pri zostavovaní výtvarných a reprezentačných obrazových publikácií a príležitostne sa venoval i prekladom. Mimo literatúry sa venoval tiež výtvarnému umeniu – vytváral koláže a venoval sa knižnej grafike. Ako grafik ilustroval obálky ku knihám svojich súčasníkov, ako boli Valentín Beniak, Rudolf Dilong, Vladimír Reisel, Janko Silan a ďalší.