Rozkaz č. 227

Rozkaz Národného komisariátu obrany ZSSR z 28. júla 1942 č. 227 z (v ruštine: Приказ НКО СССР от 28 июля 1942 г № 227) bol vojenský rozkaz vydaný sovietskym národným komisariátom obrany z iniciatívy J. V. Stalina. Rozkaz sa stal viac známy pod označením „Ani krok späť! (po rusky: „Ни шагу назад!“, Ni šagu nazad!), čo bola jedna z fráz, ktoré Stalin v rozkaze použil. Rozkaz zakazoval dôstojníkom i vojakom ustupovať v boji bez rozkazov vyššieho velenia. Každý dôstojník, ktorý ho porušil mal byť následne súdený vojenským súdom.

Ruský text rozkazu.

Poštová známka z obdobia vojny s podtitulom: „Ani krok späť!“

Rozkaz ďalej nariaďoval každému frontu, aby vytvoril 1 až 3 trestné prápory (takzvané štrafbaty) vytvorené z príslušníkov obzrojených síl, ktorí sa previnili voči vlasti, alebo boli trestaní za iné zločiny či priestupky (rozkaz uvádzal predovšetkým dôstojníkov, zodpovedných za nepovolený ústup). Armády mali vytvoriť podobným spôsobom 5 až 10 rôt z vojakov a poddôstojníkov a tieto jednotky vysielať na najnebezpečnejšie úlohy. Dĺžka služby v týchto jednotkách bola jeden až 3 mesiace. Oslobodení od nej boli tí, ktorí boli počas služby zranení paľbou nepriateľa. Vzhľadom na spôsob nasadenia týchto jednotiek, ako aj fakt, že priemerný pešiak bol pri nasadení zranený alebo zabitý už v prvých týždňoch svojho pobytu na fronte, znamenalo prevelenie k trestnej jednotke zväčša prakticky rozsudok smrti alebo vyhliadku skorého zmrzačenia. Celkovo počas vojny existovalo do 50 trestných práporov a okolo 800 trestných rôt, celkovo nimi prešlo okolo 400 000 ľudí. Jednotkám velili radoví dôstojníci, nie trestanci. Velenie týchto jednotiek bolo zvlášť hodnotené 3x vyšším žoldom a odslúžený čas v trestných jednotkách sa dôstojníkom počítal do dôchodku trojnásobne.

Rozkaz ďalej nariadil vytvoriť 3 - 5 dobre vyzbrojených rôt tzv. uzáverových jednotiek po 200 mužov, ktoré mali strieľať na bez rozkazu ustupujúce jednotky, či z boja utekajúcich jednotlivcov. Celkové množstvo ani živá sila uzáverových jednotiek neboli veľké. Na každý front pripadalo zväčšia iba niekoľko stoviek príslušníkov uzáverových jednotiek, ktorí zaisťovali iba vybrané úseky frontu.

Okrem týchto známych faktov, rozkaz obsahoval opis zlej situácie, v ktorej sa vtedy Sovietsky zväz nachádzal. Stalin v rozkaze apeloval aj na vojakov, aby neprepadali mylnej predstave, že môžu ustupovať hlboko do vnútra rozsiahleho územia krajiny, a že v krajine napriek tomu bude vždy dostatok ľudí a chleba. Ako argumenty pritom použil ohromné územné, materiálne aj ľudské straty, ktoré dovtedy krajina utrpela. Poukazoval pri tom na fakt, že nacistické vojská obsadili práve najbohatšie a najvyspelejšie oblasti krajiny.

Potreba roty uzáverových jednotiek pre každú armádu bola po troch mesiacoch zrušená 29. októbra 1942. Pôvodná potreba zosilnenia morálky pomocou uzáverových jednotiek sa frontovým veliteľom nezdala efektívna a považovali ju za plytvanie živou silou svojich vojsk. Počet uzáverových jednotiek preto rýchlo klesal. Do 20. novembra 1944 boli všetky uzáverové jednotky oficiálne zrušené[1]