Rotvajler

História rotvajlera siaha až na samý začiatok známej histórie šľachtenia psích plemien. Priami predkovia tohoto plemena, známe latinské molosoidné psy, slúžili ľuďom na Apeninskom polostrove ako pastierske a strážne psy. Neskôr tiahli s rímskymi légiami cez Alpy do vnútrozemskej Európy ako vojnové psy. Na území dnešného Nemecka, v okolí mesta Rottweil (odtiaľ i jeho názov) sa títo robustní psi stretli s miestnymi pastierskymi plemenami a položili základ dnešného plemena rotvajler. Najskôr bolo toto plemeno známe ako nemecký dobytkársky pes, resp. nemecký mäsiarsky pes. V roku 1910 bol rotvajler v Nemecku uznaný ako policajné plemeno.

Rotvajler je veľké krátkosrsté plemeno, obvykle vo farbe čierna s pálením (jediný oficiálny farebný variant v štátoch FCI). Ide o psa veľmi silnej a pevnej kostry, ale bez hrubosti a ťažkopádnosti. Nesmie byť ľahký ani dlhonohý. Jeho vzhľad vzbudzuje rešpekt. Obzvlášť dominantná je silná hlava molosoidného typu. Postava je súmerná s dôrazom na silu a osvalenie.

Pôvodne sa týmto psom kupíroval chvost. Dnes sa už od tohoto trendu v civilizovaných krajinách upúšťa, hoci zákon kupírovanie chvosta povoľuje na území Slovenska podľa určitých kritérií (vek šteňaťa).

V minulosti bol rotvajler využívaný predovšetkým ako pastiersky pes. Uplatnil sa hlavne pri strážení stád hovädzieho dobytka. Často bol využívaný aj ako strážny pes a vzhľadom na jeho obrovskú silu aj ako ťažný pes. Od začiatku 20. storočia sa však jednoznačne najlepšie uplatňuje ako služobný pes, v tradičných policajných disciplínach (stráženie, obrana, pachové práce a pod.). Je jedným z najobľúbenejších služobných plemien na svete. Rotvajler je veľmi inteligentný, dokáže sa naučiť takmer čokoľvek. V rebríčku pracovnej inteligencie (cvičiteľnosti) psích plemien, ktorý zostavil známy psí psychológ Stanley Coren (kniha The Intelligence of Dogs) zastáva rotvajler vynikajúce 9. miesto (zo 79). Je upotrebiteľný aj ako záchranársky alebo poľovný pes.

Povaha Rotvajlera je súčasnými chovateľmi vyformovaná do vzoru rozvážneho a dobromyseľného psa, priateľského a jemného rodinného priateľa, ale tvrdého a nekompromisného ochrancu pána, jeho rodiny a majetku, keď sa to ukáže potrebné.

Rotvajler je krátkosrsté plemeno, ale jeho srsť je výrazne hrubšia a hustejšia ako napríklad u Dobermana. Preto je možné chovať ho i celoročne vonku. Z chorôb je Rotvajler náchylný na bežné choroby veľkých plemien, napr. na dyspláziu bedrových kĺbov. Vyžaduje pravideľný pohyb (aspoň pol hodinu denne), ale mimo pohybových aktivít je pokojný a prispôsobivý Rotvajler vyžaduje výcvik. Na jeho výchove a výcviku by mal pracovať skúsený kynológ.

Rotvajler sa vystavuje v rámci skupiny FCI 2. Výstavná drezúra a predvedenie v kruhu je na Slovensku a v ostatných krajinách FCI rovnaké ako pri väčšine služobných plemien. Pes sa vystavuje na retiazke, ktorú má voľne spustenú na hrudi. Handler stojí za psom. Hodnotí sa pozitívne energickosť psa. Vhodné je, keď je pes na výstavnej retiazke zapretý smerom od handlera. Rotvajler musí byť v kruhu disciplinovaný, ako sa patrí na pracovného psa. Prejav agresivity voči rozhodcovi sa trestá vylúčením z posudzovania.

Pri plemene rotvajler sa otvára i pracovná trieda. Pre zaradenie do triedy pracovnej sa uznávajú skúšky IPO (aspoň IPO1) alebo SVV (aspoň SVV1).

Podľa výstavného poriadku SKJ je zakázany tzv. doublehanding. Čiže upútavanie pozornosti psa druhou osobou mimo kruhu. Doublehandling je u vystavovateľov plemena rotvajler obľúbená pomôcka, ale treba si uvedomiť ako negatívne vplýva na ostatných prítomných vystavovateľov a ich psov.

• Vynikajúci a účinný strážca
• Priateľská a dobromyseľná povaha ale pri zachovaní kvalít služobného plemena
• Pohybovo prispôsobivý pes (má veľké pohybové nároky ale v čase nedostatku pohybu je pokojný a trpezlivo čaká na prechádzku)
• Je učenlivý a inteligentný. Vhodný na pracovné využitie chov oviec a výcvik.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rotvajler

• Rottweiler klub SR